Pane, vyslyš moju modlitbu *
a moje volanie nech dôjde ku tebe.
Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †
v deň môjho súženia *
nakloň ku mne svoj sluch.
Kedykoľvek ťa budem vzývať, *
čím skôr ma vypočuj.
R.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *
a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán vystaví Sion *
a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych *
a nepohrdne ich prosbami.
R.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *
a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *
a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých *
a odsúdeným na smrť vracia slobodu.
R.

Semeno je Božie slovo, rozsievač je Kristus.
Každý, kto ho nájde, bude žiť naveky.

Milý brat, sestra!

Dnes ma oslovila myšlienka z Verša pred evanjeliom. Ježišovo podobenstvo o rozsievačovi je aktuálne hádam viac ako kedykoľvek inokedy. Dnes sa svet obracia k materializmu, zakladá sa na prízemnom zmýšľaní, a každý človek chce mať všetko a hneď. Aj toto bráni tomu, aby slovo, ktoré vychádza z Božích úst bolo nielen prijaté, ale aby dokonca prinieslo aj úrodu.

Ježiš vo svojom podobenstve poukázal na to, že existuje niekoľko postojov k viere a k Božiemu slovu.

Prvým postojom sú zatvorené srdcia. Človek počuj Božie slovo, ale ani trochu sa nad ním nezamyslí. Ježišovo kázanie považuje hneď za nemoderné, zastarané, a vieru niekedy dokonca spája s minulosťou Cirkvi. Vyčítava Cirkvi bohatstvo, minulosť, a hoci sám nemá takú skúsenosť, preberá názory od iných ľudí. A tak ostáva zaslepený aj voči viere, aj voči Božiemu slovu. U takéhoto človeka semeno síce dopadne na zem, ale len na kraj cesty, a ten človek sa ani len nepozastaví.

Druhým postojom sú prelietavé srdcia. Charakterizuje ich semeno, ktoré padlo do skalnatej pôdy. Taký človek spozná novú ideu, zahorí k nej, rozradostí sa. Hneď ju prijíma. No keď je potrebné vydať svedectvo, obetovať sa, zrazu si uvedomí, že jeho predstava o žití viery bola iná. A tak po veľkom zahoretí jeho viera odumiera. A tu by som chcel vyzdvihnúť aj symbol slnka. To totiž charakterizuje Boha, ktorý tohto človeka postaví pred realitu a odníme mu jeho falošné predstavy. Ak by taký človek vytrval pri svojom pôvodnom rozhodnutí nasledovať Krista až dokonca, bol by z neho pevný veriaci. Ale preto, že taký človek hľadá len naplnenie vlastných ideálov, toto nepôjde.

Tretím postojom sú rozdvojené srdcia. Chvíľku konajú podľa viery, chvíľku sa oddávajú svojmu materiálnemu zmýšľaniu. Vlastne - možno celý život žijú viac materiálne ako duchovne. Na inom mieste im Ježiš vyčítava, že slúžia dvom pánom - Bohu aj mamone. Sem patria aj kresťania, ktorí sú síce pokrstení, mali prvé sväté prijímanie, boli aj na birmovke, a možno sú aj v kostole zosobášení, ale napriek tomu všetkému svoju vieru nepraktizujú. Ich rečami sú "nemám čas, nemám chuť, nechce sa mi, nemôžem, nestíham..."

A napokon štvrtý postoj - otvorené srdcia - to sú ľudia, ktorí Božie slovo a vieru prijímajú. Títo ľudia vedia, že skutočná viera nie je vzplanutie, ale postupný rast. Títo ľudia vedia, že ich nečaká len radosť a veselosť, ale že budú musieť vydať svedectvo, budú musieť svoj život korigovať, a budú musieť na sebe často zapracovať. Nechcú len plnenie vlastných ideálov a predstáv, ale sú ochotní počúvať Božie slovo a premýšľať nad ním. A preto v ich srdciach aj prostredníctvom modlitby a sviatostného života pomaly, no s istotou rastie "rastlinka Božieho slova", a čoskoro aj prinesie úrodu. Títo ľudia vedia, že úroda príde neskôr, a trpezlivo pracujú na sebe. Nemajú to jednoduché, ale bojujú a nevzdávajú sa.

Je otázne, do ktorej skupiny by sme zaradili sami seba. Skús, brat, sestra, pouvažovať pred zrkadlom vlastnej duše, kam by si zaradil seba, svoje zmýšľanie, svoje postoje. A ak vnímaš, že Tvoje srdce v skutočnosti nie je dostatočne pripravené na prijatie Božieho slova, modli sa o to, aby Ťa Boh formoval, a aj Ty sám urob všetko pre to, aby sa Bohu páčil a aby si prinášal úrodu.