Pochádzala zo stredného Talianska, kde sa narodila okolo r. 1270 v obci Gracciano Vecchio neďaleko mesta Montepulciano.

Rodičia ju dali na výchovu dominikánskym sestrám. Ale Agnesa už v detskom veku prejavila takú vážnosť a taký záujem o rehoľný život, že ju ako deväťročnú prijali do kláštornej komunity. Tam dodržiavala kláštornú disciplínu ako dospelé sestry: modlila sa s nimi, postila sa, konala skutky kajúcnosti. Jej životopisci hovoria, že spávala na tvrdej dlážke a namiesto podušky si dávala pod hlavu kameň.

Agnesa robila tieto veci s takou detskou radosťou, že povzbudila aj staršie sestry k väčšej rehoľnej horlivosti. Ba pre jej radostnú láskavosť si ju tak obľúbili, že chceli, aby bola ich predstavenou. No podľa cirkevného práva musela mať aspoň 15 rokov, aby mohla byť prijatá do rehole.

Keď dosiahla tento vek, zaradili ju úradne do noviciátu. No keďže bola už dávno zrelá pre rehoľný život, predstavení ju poslali aj s jej novicmajsterkou do mestečka Proceno neďaleko Orvieta, aby tam založila nový kláštor. A s pápežovým súhlasom ona - pätnásťročná sa stala prvou predstavenou nového kláštora.

Chýr o tomto nezvyčajnom prípade sa chytro rozšíril medzi ľuďmi, najmä keď mladuškú predstavenú sprevádzali mimoriadne dary a omilostnenia. Vtedy sa začali o ňu zaujímať aj jej krajania a žiadali ju, aby založila u nich ženský dominikánsky kláštor. Po vážnom rozhodovaní im so súhlasom predstavených vyhovela.

Zachoval sa dokument z 3. júla 1306, ktorý potvrdzoval, že so súhlasom diecézneho biskupa sa pri Montepulciane zakladá kláštor zasvätený Panne Márii (S. Maria Novella). Dňa 8. augusta v novom kláštore prvá skupina sestier skladala rehoľné sľuby do rúk pátra Bernarda Ranieriho z rehole Služobníkov Panny Márie (servítov). V ďalšom mesiaci, 23. septembra, sa konala voľba predstavenej kláštora. Sestry zvolili Agnesu, ktorá ostala predstavenou až do smrti, t. j. do 20. septembra 1317. Duchovnú službu v kláštore zabezpečovali otcovia dominikáni z Orvieta.

Sestra (alebo Matka, ako ju nazývali pre úrad predstavenej) Agnesa z Montepulciana vynikala po celý život láskavosťou a jednoduchosťou. Jej duchovný život bol preniknutý úprimnou úctou k Ježišovi Kristovi a jeho Matke. V r. 1377 prišla k jej hrobu Katarína Sienská, aby si ju uctila. Pri tejto príležitosti povzbudzovala sestry, aby nasledovali Agnesu, lebo "podala náuku a príklad pravej poníženosti".

Agnesu z Montepulciana vyhlásil za svätú pápež Benedikt XIII. v decembri 1726.