Svätý pápež Anicét (lat. Anicetus, gr. Aniketos) bol desiatym nástupcom sv. apoštola Petra vo vedení Kristovej Cirkvi. Pochádzal zo Sýrie, kde sa narodil v meste Emese. Pápežom sa stal pravdepodobne v r. 154.

Neskôr sv. Irenej (zomr. asi r. 202) spomínal návštevu sv. Polykarpa v Ríme. Cesta tohto starého smyrnianskeho biskupa sa uskutočnila niekedy koncom r. 154. Polykarp bol žiakom sv. apoštola Jána. Do Ríma prišiel k pápežovi Anicétovi, aby s ním rokoval o zosúladení niektorých zvyklostí východnej a rímskej cirkvi. Vo viacerých otázkach sa dohodli na spoločnom postupe. Iba v dátume slávenia Veľkej noci sa nemohli zhodnúť. Polykarp pokladal za správne ostať pri židovsko-apoštolskej tradícii a sláviť Veľkú noc v deň prvého jarného mesačného splnu (14. nisan podľa židovského kalendára) bez ohľadu na to, ktorý deň je to v týždni. Rímska cirkev zas pri slávení Veľkej noci dávala hlavný dôraz na Kristovo zmŕtvychvstanie, a to sa uskutočnilo v nedeľu po prvom jarnom splne. Preto západní kresťania slávili Veľkú noc v nedeľu po prvom jarnom splne.

Polykarp s Anicétom sa nemohli zjednotiť v tejto veci. Avšak táto nezhoda nenarušila ich vzájomnú úctu. Na znak jednoty spolu slávili Eucharistiu, pričom Anicét dal Polykarpovi úlohu hlavného celebranta. A tak sa rozišli v pokoji.

Dátum slávenia Veľkej noci sa zjednotil až na všeobecnom cirkevnom sneme v Nicei r. 325. Snem prijal rímsku prax a vyhlásil ju za záväznú pre celú Cirkev.

Za čias pápeža Anicéta pôsobil v Ríme filozof sv. Justín a gnostickí bludári Valentinos a Markion.

Sv. Anicét zomrel asi r. 166. Pochovali ho pravdepodobne blízo hrobu sv. apoštola Petra, kde boli pochovaní pápeži 1. a 2. storočia. Neskoršie životopisy hovoria, že zomrel ako mučeník a že ho pochovali v Kalixtových katakombách. Ale najstaršie zachované zmienky nespomínajú jeho mučeníctvo ani Kalixtove katakomby, ktoré v čase jeho smrti ešte nejestvovali, aspoň nie pod tým menom.