Bol tretím spoločníkom sv. Františka Asiského. Pripojil sa k nemu 23. apríla r. 1209. Františkovi bol zvlášť milý pre obdivuhodnú jednoduchosť a miernosť.

Ako slobodné Božie dieťa chodil po rozličných krajinách a apoštoloval svojím slovom a príkladom. Živil sa jednoduchými prácami, ako bolo nosenie vody, zbieranie dreva, otriasanie orechov... Chcel si zarobiť len na trochu jednoduchej stravy. Ostatok času venoval putovaniu a modlitbe. Zvlášť rád sa modlil cirkevné hodinky (breviár).

Pri svojich apoštolských cestách navštívil svätyňu Santiago de Compostela v Španielsku, ďalej bol vo Svätej zemi, a v Taliansku si vykonal púte do Ríma, Bari a na vrch Monte Gargano. V rokoch 1215-1219 žil ako pustovník neďaleko Assisi. V r. 1219-20 pôsobil ako misionár v Tunisku, kým v druhej polovici roku 1225 sa zdržiaval u kardinála Niccoló v Rieti.

Posledné roky svojho života strávil vo františkánskom kláštore Monteripido v Perugi. Tam viedol veľmi intenzívny kontemplatívny život spojený s mystickými úkazmi. Tam zomrel 22. apríla 1262 a tam ho aj pochovali. Ale v júni toho istého roku preniesli jeho telesné pozostatky do kostola S. Francesco al Prato v Perugi. Avšak v r. 1920 vrátili jeho ostatky naspäť do kláštora Monteripido. Úctu bl. Egída Asiského schválil pápež Pius VI. v r. l771.

Spoločníci a žiaci bl. Egída zachovali mnohé jeho výroky, ktoré svedčia o rozumovej bystrosti i o duchovnej hĺbke. Uvádzame niektoré z nich: "Ak chceme ísť hore, musíme vedieť zostúpiť dolu (t. j. duchovný pokrok vyžaduje poníženosť). - Kto sa nebojí, ukazuje, že nemá čo stratiť. - Svätí ľudia robia dobre, ale majú sa zle. - Mladý človek, ktorý sa vyhýba námahe, vyhýba sa Božiemu kráľovstvu. - Naše telo je les, v ktorom diabol zbiera drevo na kúrenie. - Kto sa nevie modliť, nepozná Boha..."