Svätý, o ktorom hovoríme, pochádzal zo Švábska (juhozápadné Nemecko). Fidel bolo jeho rehoľné meno. Pôvodne sa nazýval Marek (Marcus) Roy a narodil sa v meste Sigmaringene niekedy začiatkom októbra roku 1578.

Po skončení základnej a strednej školy Marek študoval filozofiu v nemeckom Freiburgu (Breisgau), kde roku 1601 dosiahol doktorát filozofie. Potom začal študovať občianske a cirkevné právo. Štúdium prerušil v rokoch 1604-1610. V tom čase podnikol so skupinou mladých nemeckých šľachticov dlhú cestu po Francúzsku, Španielsku a Taliansku. Po návrate dokončil štúdium práva dosiahnutím doktorátu v máji 1611.

Hneď po štúdiách nastúpil Marek na pomerne výhodné miesto súdneho radcu. Na rozdiel od svojich kolegov-právnikov sa jednoznačne zastával biednych a pomáhal im, takže ho nazývali "advokátom chudobných". Po necelom roku praxe sa na prekvapenie svojich známych rozhodol, že vstúpi do kapucínskej rehole. Najprv však chcel prijať kňazskú vysviacku. Keďže si už predtým urobil veľkú časť štúdií potrebných pre kňazstvo (filozofia, cirkevné právo) a prejavil veľkú duchovnú zrelosť, cirkevní predstavení mu splnili jeho želanie. A tak bol Marek koncom septembra 1612 vysvätený za kňaza. O niekoľko dní, 4. októbra, vstúpil do kapucínskeho noviciátu v nemeckom Freiburgu. Tam prijal s rehoľným rúchom i nové meno - Fidel (Fidelis).

Po noviciáte Fidel študoval ešte istý čas teológiu v Kostnici a Frauenfelde. Roku 1617 bol kazateľom v Altsdorfe a potom až do roku 1622 zastával funkciu predstaveného, guardiána, vo viacerých kapucínskych kláštoroch. Aj ako predstavený bol Fidel horlivým kazateľom; kázňami sa usiloval zamedziť šírenie bludných náuk a pozdvihnúť mravnú úroveň veriacich. Pritom nezabúdal ani na seba. Podľa ideálov sv. Františka z Asissi viedol jednoduchý život poznačený kapucínskou prísnosťou. Často sa postil a konal iné skutky pokánia. Po rannej chórovej modlitbe, ku ktorej vstávali rehoľníci v noci, ostával v kostole až do svätej omše.

O Fidelovom hlbokom duchovnom živote svedčia jeho zápisky, ktoré sa zachovali. Roku 1746 vyšli tlačou s názvom Exercitia spiritualia (Duchovné cvičenia). V neskorších vydaniach bol ich titul upravený na Exercitia seraphicae devotionis (Cvičenia serafínskej nábožnosti).

Už od konca roku 1621 pracoval Fidel v tzv. rétskej misii, ktorej úlohou bolo zastaviť šírenie kalvinizmu a upevniť katolícku vieru vo východnom Švajčiarsku. 19. apríla 1622 ho rímska komisia (neskoršia kongregácia) pre šírenie viery vymenovala za predstaveného tejto misie. Menovací dekrét sa mu ani len nedostal do rúk, lebo už predtým ho kalvíni znenávideli pre úspešnú misionársku činnosť, pre ktorú získal aj podporu miestneho guvernéra. Pod zámienkou záujmu o katolícku vieru pozvali Fidela kázať do svojho kostola v Seewis. Statočný kapucínsky misionár šípil nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo, no v mene Božom išiel. Keď začal kázať, v kostole vládlo napäté ovzdušie, ktoré odrazu prerušil výstrel. Ktosi vystrelil na kazateľa, ale netrafil ho. Fidel zostúpil z kazateľne a chcel sa zachrániť okamžitým odchodom z kostola. Pred kostolom ho čakali chlapi ozbrojení mečmi a kyjakmi a tí ho dobili na smrť. Stalo sa to 24. apríla 1622.

Fidela pochovali v katedrálnom kostole vo švajčiarskom meste Chure. Pamiatka statočného misionára-mučeníka ostala i po jeho smrti živá medzi rehoľnými spolubratmi i veriacim ľudom. Pápež Benedikt XIII. ho vyhlásil roku 1729 za blahoslaveného a Benedikt XIV. roku 1746 za svätého.