V osobe sv. Gemmy Galganiovej vstúpilo do pokrokového 20. storočia jednoduché talianske dievča s veľkou duchovnou silou a bohatými mystickými darmi.

Svätica sa narodila 12. marca 1878 v Capannori pri meste Lucca na severe stredného Talianska. Krátko po jej narodení sa rodina Galganiovcov presťahovala do Luccy, kde Gemma prežila svoj ďalší život.

Gemmu sprevádzalo už od detstva telesné i duševné utrpenie. Keď mala osem rokov, zomrela jej matka. Keď mala 16 rokov, zomrel jej brat a o tri roky neskôr i otec. Medzitým rodina prišla o majetok a dievča prekonalo rozličné menšie i väčšie choroby. Gemma znášala všetky tieto skúšky s odovzdanosťou do Božej vôle a videla v nich prostriedky svojho vnútorného očistenia.

V zime 1898-99 veľmi ťažko ochorela, takže všetci už očakávali jej smrť. 2. marca 1899 bola náhle uzdravená na príhovor sv. Margity Alacoque. V tom istom roku, a to večer 8. júna, dostala stigmy, to znamená viditeľné krvavé znaky utrpenia Pána Ježiša. V tom čase spoznala rehoľu pasionistov a rodinu Gianniniovcov, ktorá ju prijala do svojho domu ako dcéru.

V posledných rokoch svojho krátkeho života Gemma udržovala živé styky s rehoľnou spoločnosťou pasionistov, ktorej cieľom je šíriť úctu k utrpeniu Pána Ježiša. Gemma viac ráz skúšala vstúpiť do ženskej vetvy tejto spoločnosti, ale jej chorľavosť bola neprekonateľnou prekážkou. Ostala teda žiť v rodine Gianniniovcov, kde strávila tri a pol roka obdarená vzácnymi mystickými darmi, ale aj ťažko trápená diablom. Preciťovala všetky bolesti Kristovho utrpenia až po úplnú opustenosť v smrteľnej agónii, ktorá korunovala jej životnú obetu 11. apríla 1903.

Gemma Galganiová žila v období, keď sa v Taliansku v mene národa, vedy a kultúry viedol silný protináboženský boj. Preto mnohí pochybovali o pravosti mimoriadnych javov v Gemminom živote, alebo aspoň popierali ich nadprirodzený charakter. Aj Cirkev bola veľmi zdržanlivá a triezvo skúmala Gemmin život a nevšedné úkazy v ňom. Po dlhom starostlivom hodnotení cirkevní predstavitelia prišli k uzáveru, že pôvodcom zvláštnych mystických darov a obdivuhodnej duchovnej sily mladej trpiteľky môže byť iba Boh.

Gemmu Galganiovú vyhlásil za blahoslavenú pápež Pius XI. v roku 1933. Za svätú ju vyhlásil roku 1940 pápež Pius XII.

Sv. Gemma Galganiová zanechala po sebe viaceré menšie spisy (listy, denník, vlastný životopis . . .), ktoré svedčia o tom, že mladá svätica nebola iba hrdinskou trpiteľkou, ale aj hlboko ľudsky cítiacim dievčaťom so zmyslom pre humor a pre živú kresťanskú radosť.