Svätý Juraj (lat. Georgius) patrí medzi starokresťanských mučeníkov, ktorých uctievanie sa rýchlo rozšírilo vo východnej i západnej Cirkvi. O jeho živote však vieme veľmi málo, lebo zachované životopisy sa skladajú z legiend bez historickej hodnoty. Jestvujú však historické dokumenty, ktoré nám umožňujú urobiť si aspoň približnú predstavu o jeho živote.

Sv. Juraj pochádzal pravdepodobne z Kapadócie (dnešné východné Turecko). Niektorí uvádzajú ako krajinu jeho pôvodu Gruzínsko, ktoré nesie aj jeho meno (Georgia). Staré životopisy hovoria, že jeho matka bola Kapadóčanka, kým otec bol Peržan. Juraj bol už od detstva vychovaný po kresťansky. Neskôr sa stal vojakom a ako taký podstúpil mučenícku smrť v Lydde (Diospolis, dnešný Lod), v Palestíne. Stalo sa to v jednom z prenasledovaní kresťanov koncom 3. storočia. Niektorí historici kladú jeho mučeníctvo do roku 303 v prenasledovaní za cisára Diokleciána.

Juraj bol pochovaný v Lydde. Jeho hrob sa skoro po jeho smrti stal cieľom pútnikov a miestom zázračných udalostí. Už v období cisára Konštantína Veľkého (zomrel r. 337) vznikla pri Jurajovom hrobe cintorínska bazilika, ktorej zvyšky sa zachovali dodnes. O "svätom a víťaznom mučeníkovi Jurajovi a jeho spoločníkoch" hovorí aj jeden grécky nápis, ktorého pôvod archeológovia kladú do roku 368.

Uctievanie sv. Juraja sa rozšírila na kresťanskom Východe už vo štvrtom a piatom storočí, a to nielen v Palestíne, Sýrii, Gruzínsku a Arménsku, ale aj v Egypte a Etiópii. Neskôr prenikla aj do iných krajín. Počnúc 6. storočím sa stretáme s úctou k sv. Jurajovi i na kresťanskom Západe: v Itálii (dnešné Taliansko), Galii (Francúzsko), Británii... V týchto a v iných krajinách vzniklo na svätcovu počesť veľa kostolov, bolo po ňom pomenovaných veľa miest a obcí a jeho meno patrilo medzi najrozšírenejšie krstné mená (tal. Giorgio, franc. Georges, angl. George, nem. Georg).

Sv. Juraja uctievali v minulosti ako svojho patróna predovšetkým kresťanskí rytieri a v novšom období skauti.