Sv. Lidvina (Ludwina, Lidwigis, Lidia) pochádzala z mesta Schiedamu pri Rotterdame (ter. Holandsko), kde sa narodila 18. marca 1380.

Od detstva bola nábožná. Osobitne si uctievala Pannu Máriu. Okrem spoločných rodinných modlitieb sa neraz na chvíľočku vzdialila zo spoločnosti iných, aby sa pomodlila osobitný Zdravas. Ako dvanásťročná urobila sľub panenstva. Chcela ho dodržať za každú cenu. Keďže ju obdivovali pre krásu, modlila sa, aby mala radšej tvár znetvorenú vredmi, ako by mala porušiť svoju čistotu. Táto prosba sa jej splnila viac, ako mohla tušiť.

Keď mala pätnásť rokov, šla sa raz s priateľkami korčuľovať. Pri korčuľovaní padla na ľad. Iste to nebolo prvý raz. Ale tento raz sa nemohla zdvihnúť. Museli ju odniesť domov a uložiť na posteľ, na ktorú ostala pripútaná 38 rokov.

Lekári robili, čo mohli, ale Lidvinin stav sa stále zhoršoval. K všeobecnej ochrnutosti sa pripájali iné ťažké choroby, ako rakovina, mor, malomocenstvo. Podľa mienky lekárov iní ľudia s takýmito príznakmi by už dávno zomreli, ale ona akýmsi nevysvetliteľným spôsobom ostávala nažive, iba nevýslovne trpela. V jednom období sa jej už natískala myšlienka, že ju Boh opustil. K novej dôvere v Božiu blízkosť ju povzbudila zvláštna príhoda.

Raz do jej izby vbehol zadychčaný muž. Utekal pred iným, ktorý ho chcel zabiť. Ale jeho nepriateľ mu bol v pätách, takže aj on pribehol do miestnosti, kde ležala chorá. Avšak čudná vec: vypytoval sa na prenasledovaného, ktorý stál bledý pred ním. Lidvina neskrývala pravdu a povedala, že hľadaný muž je tam. No rozzúrený prenasledovateľ ho nevidel a odbehol preč. Zachránený muž si to nevedel vysvetliť, ale chorá v tom videla jasný Boží zásah.

Keď jej ťažký stav trval už štyri roky a pokúšalo ju zúfalstvo, istý kňaz jej radil, aby rozjímala o utrpení Pána Ježiša. Vravel jej: "Vaše poslanie je obetovať sa za iných, zadosťučiniť za hriechy, ktoré ste nespáchali. Takto budete prejavovať najvyšším spôsobom lásku."

Odvtedy sa Lidvina veľkodušne ponúkla, že chce niesť bremeno ustavičného utrpenia. Boh odpovedal na jej veľkodušnosť mimoriadnymi omilostneniami: zjavovali sa jej anjeli v ľudskej podobe, tiež Panna Mária, ba aj Ježiš Kristus, ktorý jej vtlačil svoje stigmy, znaky rán na rukách, nohách a boku. Na jej prosbu stigmy boli neviditeľné, ale ostala bolesť na ich miestach.

Svedkami jedného mimoriadneho videnia boli aj jej príbuzní. V blízkosti jej hlavy sa objavila hostia položená na bielom plátne. Lidvina vyzvala prítomných, aby si kľakli z úcty k prítomnému Pánu Ježišovi. Ktosi z príbuzných zavolal miestneho farára. Farár bez ďalšieho skúmania vyhlásil tento prípad za klam zlého ducha.

Keď sa o tom dozvedel biskup, odvolal farára a na jeho miesto určil príkladného kňaza Jana Waltera z Leydenu. Odvtedy sa izba chorej stala cieľom pútí z Flámska, Nemecka a Anglicka.

Na konci Veľkého týždňa 1433 sa Lidvina modlila: "Pane, daj mi trpieť, koľko si zaslúžim, aby som mohla byť bez očistca pripustená k nazeraniu tvojej poklonyhodnej tváre". Dostala odpoveď: "Tvoje túžby sú vyslyšané; o dva dni budeš spievať v raji ´Aleluja' so svojimi sestrami - pannami".

Lidvina zomrela vo veľkonočný utorok 14. apríla 1433. Ľudia ju pokladali za sväticu a takto si ju uctievali aj po smrti. Cirkev sa dlhší čas správala zdržanlivo, až napokon pápež Lev XIII. v r. 1890 potvrdil jej úctu. Sv. Lidvinu najviac uctievajú v Belgicku a Rakúsku.