Blahoslavený Lukézius (tal. Lucchese) pochádzal z toskánskeho kraja v strednom Taliansku. Tam sa narodil v obci Gaggiano (medzi Florenciou a Sienou) niekedy na konci 12. alebo na začiatku 13. storočia.

V mladosti bol z neho úspešný obchodník. Oženil sa a s manželkou Bonou (naz. aj Bonadonna) mal veľa detí. Venoval sa aj politike, ale s menším šťastím. Strana, ktorú viedol, vyvolala v obci taký odpor, že sa musel odsťahovať. Usadil sa v neďalekom meste Poggibonsi, kde takisto obchodníčil a žil pomerne blahobytne.

V tom čase po Umbrii a Toskánsku chodil sv. František Assiský s prvými druhmi. Hlásali pokánie a odporúčali chudobu. Lukézius prijal toto posolstvo. Na znak pokánia a nasledovania sv. Františka si (údajne ako prvý) obliekol habit tretieho rádu sv. Františka. Zriekol sa majetku, žil v chudobe a venoval sa skutkom dobročinnosti. Zvlášť pomáhal chudobným a chorým v nemocnici v Poggibonsi. V tomto meste aj zomrel 28. apríla 1260. Pochovali ho vo františkánskom kostole.

Ľudia hneď uctievali Lukézia ako svätca a mesto Poggibonsi si ho zvolilo za patróna. Neskoršie životopisy hovoria o zázrakoch, ktoré sa stali na jeho príhovor. Ale cirkevné úrady schválili jeho úctu s titulom blahoslaveného až v 17. storočí: miestny biskup r. 1608 a Rímska kongregácia obradov v marci 1697.