Sv. Marcelín spravoval Cirkev na prechode 3. a 4. storočia, keď sa rozpútalo najväčšie prenasledovanie kresťanov v staroveku za cisára Diokleciána (vládol v r. 284-305). Ale o ňom nie je spoľahlivý dôkaz, že by bol zomrel mučeníckou smrťou.

Koncom 4. a v 5. storočí bludári donatisti, aby ospravedlnili svoj odmietavý postoj voči rímskej cirkvi, šírili ohovárky, podľa ktorých údajne Marcelín a traja kňazi, jeho neskorší nástupcovia Marcel, Miltiades a Silvester, sa zachránili pred mučeníckou smrťou tým, že vydali prenasledovateľom posvätné knihy. Neskoršie životopisy pápeža Marcelína prijali túto ohovárku a usilovali sa zachrániť pápežovu česť tým, že mu pripisovali mučeníctvo, ktorým údajne vykúpil svoju zradu.

Avšak ani dôležitý historický spis "Depositio Epi-scoporum" ani starokresťanský cirkevný historik Euzébius zo 4. stor. nevedia nič ani o pápežovej zrade ani o jeho mučeníctve. Dokonca zaradenie Marcelína do Depositio Episcoporum je dôkazom toho, že ho uctievali už vo 4. storočí, čo by v prípade akéhokoľvek vážnejšieho poklesku nebolo možné.

Pápeža Marcelína pochovali na Priscilinom cintoríne pri mučeníkovi Krescenciovi.