Bola to skromná žena, ktorá pochádzala z južného Španielska. Tam sa narodila v meste Andújar v provincii Jaén.

O jej živote sa vie s určitosťou iba toľko, že bola nábožná a dobrosrdečná, nevydala sa a živila sa pradením. Túto prácu konala vo svojom dome. V tomto dome - asi 11 km od mesta Andújar - ju aj pochovali, keď zomrela.

Pre príkladný život a láskavosť voči iným bola veľmi obľúbená. Veľkú úctu jej prejavovali aj po smrti. Keď sa táto úcta rozšírila po celom kraji, veci sa ujali cirkevné úrady. Jaénsky biskup, neskorší toledský arcibiskup a kardinál Baltasar de Moscoso y Sandoval dal v apríli 1628 vyzdvihnúť jej telesné pozostatky a odovzdal ich do opatery miestnemu farárovi, kým sa poriadne nezreštauroval kostol. Dňa 15. apríla 1640 bola posviacka obnoveného kostola. Ostatky Potenciány uložili do nového sarkofágu. Časť z nich vzal biskup do jaénskej katedrály.

Úctu tejto skromnej obľúbenej svätice potvrdil pápež Urban VIII. (Bol pápežom v r. 1623-1644.) Keďže jej nový hrob ohrozovali občasné záplavy rieky Guadalquivir, jej relikvie a cennú sochu preniesli do farského kostola mesta Villanueva de la Reina, kde sa uctievajú doteraz.