Blahoslavený Rudolf, ktorý je v kalendári zaradený na dnešný deň, pochádzal zo švajčiarskeho mesta Bernu a tam sa aj uctieval. Ale historici sú veľmi zdržanliví v hodnotení zachovaných správ o ňom.

Najstarší záznam sa nachádza v "Bernskej kronike" (Berner Chronik), ktorú napísal Konrád Justinger v r. 1420-30. Kronikár hovorí, že v r. 1287 (správne má byť 1294) niektorí bernskí Židia vlákali do jednej jaskyne kresťanského chlapca Rudolfa (Ruoffa) a tam ho ukrižovali. Mal to byť výsmech Kristovho ukrižovania.

Zločin sa neutajil. Keď ľudia našli zabitého chlapca, bernská mestská rada a duchovenstvo ho vyhlásili za mučeníka a slávnostne ho pochovali v hlavnom kostole pri oltári Sv. kríža. Ľud začal nazývať tento oltár oltárom sv. Rudolfa, najmä keď sa pri chlapcovom hrobe údajne stali dajaké zázraky.

Hnev ľudí za zabitého chlapca sa vyvŕšil na celej židovskej obci. Viacerých uväznili, mučili a zabili, kým ostatní sa museli odsťahovať. Mestská rada vydala nariadenie, podľa ktorého sa v Berne nesmel usadiť nijaký Žid.

V r. 1485 zrúcali starý kostol a na jeho mieste postavili nový, väčší. Aj v tom uložili chlapcove ostatky pri oltári Sv. kríža. No v 16. stor. kalvíni vyplienili kostol a rozbili oltáre. Rudolfove kosti vyhodili zo schránky, v ktorej boli uložené a zakopali ich na neznámom mieste.

Hoci miestna úcta mučeníka Rudolfa bola v niektorých obdobiach veľmi živá, nikdy nemala oficiálne cirkevné schválenie a jeho meno nebolo zaradené do Rímskeho martyrológia, čiže do zoznamu svätých a blahoslavených katolíckej Cirkvi. Treba ešte dodať, že zo zachovaných historických dokumentov nie je isté, či bernského chlapca zabili Židia. Protižidovský pogram v r. 1294 možno pripísať celkovej antisemitskej nálade toho obdobia a chýrom o rituálnych vraždách kresťanských detí.