Slúžky, alebo ako ich teraz voláme - pomocnice v domácnosti, to nikdy nemali ľahké. Preto si tým viac zaslúži úctu ich predstaviteľka, ktorá príkladným kresťanským životom dosiahla oficiálne cirkevné uznanie svojej svätosti.

Svätá Zita pochádzala z chudobnej roľníckej rodiny. Narodila sa pravdepodobne r. 1218 v obci Monsagrati pri meste Lucca v západnom Taliansku. Od prirodzenosti bola skromná a láskavá. Vplyvom dobrej rodičovskej výchovy sa upevnili jej dobré vlastnosti a pridal sa k nim cit pre zodpovednosť, ktorý bol nezvyčajný v jej prostredí. Iste, za všetko vďačila predovšetkým Božej milosti, ale ona sa usilovala čo najviac s ňou spolupracovať.

Keďže rodina bola veľmi chudobná, Zita už vo veku dvanástich rokov šla do služby šľachtica Pagana Fatinelliho v meste Lucca. Tam pracovala v domácnosti spolu s viacerými inými sluhami a slúžkami. Modlitbu spájala s prácou. Ráno vstávala prv, aby mohla ísť do kostola a večer zase nešla spať skôr, kým sa poriadne nepomodlila. Avšak kvôli tomu nezanedbávala svoje povinnosti. Ba naopak, mlčky urobila aj to, čo zanedbali urobiť jej spoločníčky. A tie sa jej namiesto vďačnosti odplácali výsmechom, zlým zaobchádzaním a falošnými sťažnosťami u pánov. Tí voči nej potom vystupovali prísne a tvrdo.

Zita prijímala všetko neuveriteľne trpezlivo a pokojne. Tak si napokon získala spolupracovníkov i pánov, ktorí sa mali možnosť často presvedčiť o jej statočnosti a pracovitosti. Napokon jej zverili vedenie domu. Zita si aj v tejto úlohe počínala skromne a láskavo. Ba bez poškodenia pánov mohla neraz poslúžiť chudobným. Keďže sa nevydala a nemala svoju rodinu, Fatinellovci si ju podržali až do konca života. Zomrela u nich približne vo veku 60 rokov 27. apríla 1278. Iba päť dní pred smrťou bola chorá.

Pochovali ju v bazilike sv. Frediana v Lukke, kde je doteraz. Naposledy otvorili jej hrob v r. 1652. Jej telo našli neporušené. Za svätú ju vyhlásil pápež Inocent XII. v septembri 1696. Pápež Pius XI. ju v septembri 1935 vyhlásil za patrónku pomocníc v domácnosti.

Úcta sv. Zity sa rozšírila nielen v Lukke a medzi jednoduchými ľuďmi, ale dosiahla až panovnícke dvory. Obdivovatelia a životopisci opriadli obľúbenú sväticu legendami, ako napr. že anjeli ju zastúpili pri varení, keď sa dlhšie pozabudla v modlitbe. Avšak jej pracovitý život plný láskavej pozornosti voči druhým a prežívaný v radostnej poníženosti bol krajší ako akákoľvek legenda.