O dávnej úcte tejto svätice svedčí katedrála prímorského mesta Ostie neďaleko Ríma. Katedrála vznikla z kostola, ktorý prebudovali niekoľkokrát počas jeho dlhých dejín. Tak prvá zmienka o prestavbe ostijského kostola sv. Aurey je z čias pápeža sv. Sergeja, ktorý bol rímskym biskupom v rokoch 687-701. Druhý raz ho reštauroval pápež sv. Lev III. (795-816) a tretí raz pápež Lev IV. (847-855). Napokon zväčšili kostol do dnešného stavu niekedy okolo r. 1400, odkedy je katedrálou jednej z predmestských rímskych diecéz.

Avšak o živote sv. Aurey Ostijskej nevieme nič spoľahlivé. Legendárne životopisy silno zatienili historickú skutočnosť. Podľa mienky vážnych svätopiscov Aurea bola majetná kresťanka a žila v Ríme už v prvokresťanskom období za cisára Klaudia (vládol v r. 41-54). Ten ju dal uväzniť ako kresťanku. Údajne ju sám vyšetroval, dal ju mučiť a napokon ju odsúdil k nútenému pobytu na jej ostijskorn majetku. Ale ani tam jej nedoprial pokoja. Po istom čase ju dal znovu chytiť, mučiť a napokon hodiť do mora s kameňom zaveseným na hrdle. Po niekoľkých dňoch vlny vyplavili mŕtve telo mučeníčky. Pochovali ju dňa 29. augusta, ale rok ostal neznámy.