Tento dominikánsky svätec sa volal pôvodne Jakub, v ľudovej reči Jacko. Ale istý poľský životopisec v 14. stor. zmenil meno Jacko na Jacinthus, aby mohol svojho hrdinu porovnávať s drahokamom hyacintom. Neskorší životopisci si neuvedomili túto slovnú hru a prevzali zidealizovanú podobu svätcovho mena Hyacint, po poľsky Jacek.

Narodil sa niekedy koncom 12. stor. pravdepodobne v obci Kamieň pri Opoli v Sliezsku. Mal ešte aspoň jedného brata. Blahoslavení Česlav a Bronislava neboli jeho súrodenci, ako to chybne tvrdia niektoré životopisy.

O jeho mladosti nevieme veľa. Údajne bol kanonikom v Krakove. Isté je, že cestoval do Talianska, kde pravdepodobne v r. 1218 vstúpil do novozaloženej dominikánskej rehole. Noviciát si konal v Bologni. V tomto meste sa zišla v máji 1221 druhá generálna kapitula rehole. Po nej ho zakladateľ sv. Dominik poslal aj s moravským spolubratom Henrichom (čes. Jindrich) do Poľska. Tam mali rozšíriť rehoľu a po jej upevnení mali pracovať ako misionári na pokresťančení pohanských Prusov. Toto posledné zvlášť ležalo na srdci sv. Dominikovi.

Cestou sa museli obaja dominikánski priekopníci zastaviť v korutanskom meste Friesachu, kde bolo treba usporiadať pomery v tamojšom kláštore. Preto prišli do Krakova až niekedy koncom októbra 1222. Tamojší biskup Ivo ich prijal s veľkou radosťou. Pre začiatok im zveril drevený kostolík zasvätený Najsvätejšej Trojici. Bratia kazatelia sa s biskupovou pomocou hneď dali do prestavby kostola a budovania kláštora. Zatiaľ mohli bývať v biskupskej rezidencii. V marci 1223 bol už kostol hotový. Posvätil ho priamo apoštolský legát kardinál Gregor Crescenzio (Čít. krešencio).

Poľsko, Sliezsko, Morava a Čechy boli v tom období úrodnou pôdou pre povolania do dominikánskej rehole. V r. 1225, teda tri roky po príchode do Krakova, mali už toľko dorastu, že sa na provinčnej kapitule rozhodli založiť päť nových kláštorov v Poľsku a Čechách. Hyacint osobne zakladal kláštor v Gdansku. Malo to byť východisko pre misijnú prácu medzi pobaltskými pohanmi.

V r. 1228 sa Hyacint zúčastnil ako provinčný legát na generálnej kapitule v Paríži. Pri návrate šiel cez Krakov do Gdanska, ale nie nadlho. Pravdepodobne na generálnej kapitule dostal poverenie založiť katolícke stredisko v Kyjeve. V Rusku totiž v tom čase pracovali mnohí katolíci latinského obradu, o ktorých sa pastoračne nemal kto starať. V Kyjeve bol síce pri jednom mariánskom kostole benediktínsky kláštor, ktorý založili v 11. stor. írski mnísi z viedenského "Škótskeho opátstva", ale ten v 13. stor. iba živoril takmer bez kňazov. Sem prešiel Hyacint s troma spolubratmi. Dominikáni sa dobre uchytili a pracovali tak úspešne, že vzbudili odpor pravoslávnych a nevôľu veľkokniežaťa Vladimíra Rurikoviča, ktorý v r. 1233 vykázal horlivých mníchov zo svojej krajiny.

V tom čase však už Hyacint nebol v Kyjeve. Na Pobaltí viedli nemeckí križiacki rytieri vojnu proti pohanským Prusom. Pápež Gregor IX. žiadal dominikánov,aby vykonávali duchovnú službu v križiackom vojsku a aby boli misionármi na dobytom území. O všetko toto sa musel starať Hyacint. Zo zachovaných dokumentov vidno, že v r. 1236 bol v Marienwerderi (na juh od Gdanska) a v r. 1238 v Hnezdne.

Odvtedy chýbajú o ňom určitejšie správy. Zo zoznamu zázračných skutkov, ktoré vykonal, možno usudzovať, že koniec života strávil v krakovskom kláštore, kde zomrel na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 1257. Pochovali ho v krakovskom dominikánskom kostole.

Keďže sa jeho hrob stal cieľom pútí a miestom rozličných mimoriadnych omilostení, dominikáni ustanovili 11 rokov po jeho smrti komisiu, ktorá zbierala výpovede ľudí, čo zakúsili na sebe zázrak, ako aj svedkov mimoriadnych udalostí. Komisia v rokoch 1268-1290 zachytila zvlášť podrobne najmimoriadnejšie prípady. Vznikol tak zoznam 48 zázrakov, ktorý bol podkladom pre proces svätorečenia.

Ale tento proces sa pre rozličné príčiny ťahal dlho a bol viackrát prerušený. Napokon pápež Klement VII. v r. 1527 dovolil poľským dominikánom liturgicky sláviť spomienku bl. Hyacinta. V r. 1530 rozšíril toto povolenie na celé Poľsko. V r. 1594 pápež Klement VIII. vyhlásil bl. Hyacinta za svätého. Jeho sviatok sa sprvoti slávil 16. augusta, ale pápež Pius X. ho preložil na 17. augusta.