Sv. Jana Alžbeta Bichierová (po franc. Jeanne Elisabeth Bichier des Ages, čít. žan elizabet bišijé dézáž) pochádzala zo stredného Francúzska, kde sa narodila 5. júla 1773 v kaštieli Ages v departemente Indre. V detstve dostala dobrú náboženskú výchovu, a to jednak v rodine, jednak u nemocničných sestier v meste Poitiers, kde bola predstavenou jej príbuzná.

Počas Francúzskej revolúcie povstalci zabili jej otca v r. 1792. Ona v tom období tiež veľa trpela. Avšak podarilo sa jej zachrániť rodinný kaštieľ, kde pomáhala prenasledovaným kňazom.

V r. 1797 sa stretla so sv. Andrejom Hubertom Fournetom, ktorý bol vtedy farárom v Maillé. Zvolila si ho za duchovného vodcu. V tom čase chcela vstúpiť do niektorej prísnej rehole. Ale na podnet svojho duchovného otca založila v r. 1807 rehoľnú spoločnosť Dcér sv. Kríža na opatrovanie chorých a na výchovu dievčat. Materský dom si vybudovali v r. 1820 v starom opátstve La Puy. Onedlho vznikli ďalšie domy v Paríži a v baskickom kraji. Do konca zakladateľkinho života vzniklo 99 domov Dcér sv. Kríža v 23 francúzskych diecézach.

Napriek týmto úspechom Jana Alžbeta Bichierová mala ťažký život. Okrem iného sa borila so zdravotnými ťažkostami, a to najmä po r. 1815, keď ju neúspešná operácia poznačila trvalou invaliditou. Odvtedy sa jej duchovný život opieral o kontempláciu Kristovho kríža. Popritom prechovávala hlbokú úctu k Eucharistii.

Zomrela 26. augusta 1838. Za blahoslavenú ju vyhlásil v máji 1938 pápež Pius XI. a za svätú v júli 1947 pápež Pius XII.