Narodil sa 17. novembra 1631 ako Carlo Domenico Cristofori v Aviane. Ešte v chlapčenskom veku ho rodičia zverili do výchovy jezuitskému kolégiu. Marco bol uzavretý a rád sníval. Jedného dňa sa rozhodol, že bude misionárom Turkov, ktorí v tom čase ohrozovali európske krajiny. Nevrátil sa z pravidelnej vychádzky, ale vydal sa k pohanom, aby ich obrátil na správnu vieru. Po dvoch dňoch cesty, unavený a hladný, dorazil k dverám kapucínskeho kláštora v Capodistrii. Okrem jedla a strechy nad hlavou tu našiel aj múdru radu, aby sa vrátil domov k rodičom. Krátke stretnutie s týmito rehoľníkmi sa pre neho stalo osudným. Boh ho povolal obliecť si hnedý kapucínsky habit. Ako sedemnásťročný vstúpil do noviciátu a prijal meno Marco d'Aviano a roku 1655 bol vysvätený za kňaza. Onedlho sa z neho stal horlivý kazateľ. Najmä v období adventu a pôstu precestoval celé Taliansko. Bol mužom modlitby a poslušnosti, povahou tichý a skromný. Z ducha mníšskej cely ho 8. septembra 1676 vytrhla nečakaná udalosť: pozvali ho kázať do padovského kláštora. Keď sa modlil, jedna z prítomných rehoľníčok Vincenza Francesoniová, ktorá bola 13 rokov pripútaná na lôžko, sa náhle uzdravila. Podobné mimoriadne prípady sa stali aj o mesiac počas jeho pobytu v Benátkach a spôsobili, že Marco d´Aviano získal veľkú popularitu. Táto sláva však nijako nepoznačila jeho správanie. Naďalej pokračoval v apoštolskej službe, ktorá prinášala bohaté plody. Jeho radu a duchovnú pomoc však už nevyhľadávali iba jednoduchí ľudia, ale aj významné osobnosti vtedajšej spoločnosti. Medzi jeho dobrých priateľov patril cisár Leopold I., ktorý sa s ním radil nielen v náboženských otázkach, ale aj v problémoch rodinného čí politického charakteru. Marco d'Aviano sa často zdržiaval na cisárskom dvore a ako pápežský legát a misionár sa aktívne zúčastňoval na boji proti Turkom. Podieľal sa aj na oslobodení Viedne z osmanského područia roku 1683. Odvtedy sa traduje legenda, že porazení tureckí vojaci zanechali v meste svoj náklad kávy. Na viedenské pomery bol však nápoj privemi horký a silný, a tak vraj Marco d'Aviano začal doň pridávat mlieko a sladil ho medom. Na jeho počesť nazvali novú kávu kapucínorn (z tal. cappuccino).

Marco d'Aviano zaznamenal aj ďalšie vojenské úspechy. V rokoch 1683 - 1689 sa zúčastnil na protitureckých ťaženiach. Jeho úlohou bolo budovať priateľské vzťahy v cisárskej armáde a poskytovať vojakom duchovné služby.

Roku 1699 kapucínsky vojenský kňaz ochorel. Pri jeho lôžku sa vystriedali mnohí aristokrati, ktorí sa mu prišli poďakovať za jeho priateľstvo a službu. Dňa 12. augusta mu apoštolský nuncius priniesol požehnanie od pápeža Inocenta XII. O deň nato Marco d'Aviano zomrel, držiac v rukách kríž.