Pápež Pavol VI. v apoštolskej exhortácii o mariánskej úcte o tomto sviatku hovorí: "Slávnosť Nanebovzatia má o osem dní svoje sviatočné predlženie v pamiatke Panny Márie Kráľovnej. Vtedy nazeráme na tú, ktorá sedí po boku večného Kráľa, skvie sa ako Kráľovná a oroduje ako Matka." (Marialis cultus č. 6)

Sviatok Panny Márie Kráľovnej je novšieho dáta. Pre celú Cirkev ho ustanovil pápež Pius XII. na konci Mariánskeho roku 1954 (sto rokov od vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí P. Márie) encyklikou "Ad caeli Reginam" z 11. októbra 1954. Avšak úcta Panny Márie ako Kráľovnej siaha hlboko do prvého tisícročia. Zreteľne ju takto oslavovali východní teológovia a cirkevní učitelia sv. Andrej z Kréty (660-740), carihradský patriarcha Germán (+733) a sv. Ján Damaský (650-750).

V jednej homílii o Nanebovzatí ("usnutí Bohorodičky") sv. Andrej Krétsky hovorí: "Kráľovná všetkých veriacich národov (t. j. Cirkev) vedie dnes víťazoslávne s kráľovskou veľkoleposťou Kráľovnú ľudského pokolenia do nebeského kráľovského sídla, ktoré ju prijíma pred tvárou Kráľa všetkého, t. j. Boha." Sv. Ján Damaský poukazuje na dôvod tejto výsady; je ním Božie materstvo. "So všetkou spravodlivosťou a patričnosťou je Božou Matkou a Kráľovnou všetkého tá, ktorá bola služobníčkou a matkou Stvoriteľa." A v homílii Nanebovzatia hovorí: "Boh ťa spas, Pani, ktorá si materskou vážnosťou získala moc nad Kráľom všetkého."

Neskôr sa úcta k Panne Márii ako Kráľovnej ujala aj na Západe. V kňazskom breviári na tento sviatok je ako druhé čítanie úryvok z homílie svätého biskupa Amadea (Amedea) Lausanského, ktorý žil v 11. storočí. Biskup Amadeus hovorí: "Patrilo sa, aby panenská Matka aj pre česť svojho Syna kraľovala najprv na zemi, a tak až potom slávne prijala nebo. Najprv sa stala známou tu dolu, aby potom vo svätej plnosti prenikla do výšin. Ako ju Pánov Duch prenášal od čnosti k čnosti, tak aj čoraz k väčšej sláve. Keď bola v tele, zakusovala prvotiny budúceho kráľovstva, a teraz vystupuje k Bohu v neopísateľnej vznešenosti a zostupuje k blížnym v nevýslovnej láske..."

Pápež Pius XII. v r. 1954 stanovil sviatok Panny Márie Kráľovnej na 31. mája. Pritom nariadil, aby sa v ten deň každoročne konalo zasvätenie ľudstva Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Sám sviatok Nepoškvrneného Srdca P. Márie určil už desať rokov predtým - 4. mája 1944 - na oktávu sviatku Nanebovzatia, t. j. na 22. augusta. Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu však jestvovala už od r. 1648 na podnet sv. Jána Eudesa. Liturgické texty tejto úcty dosiahli cirkevné odobrenie v r. 1668. Osobitný sviatok zaviedol pápež Pius VII. (1800-1823).

Liturgická reforma po Druhom vatikánskom koncile zmenila dátum slávenia obidvoch sviatkov: ľubovoľná liturgická spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie pripadá na sobotu po sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, kým spomienka Panny Márie Kráľovnej sa slávi týždeň po sviatku (liturgickej slávnosti) Nanebovzatia Panny Márie, t. j. 22. augusta.