Je to hlavná svätyňa Panny Márie nielen v Ríme, ale na celom svete. Patrí medzi hlavné, tzv. patriarchálne baziliky a je známa pod talianskym menom Santa Maria Maggiore (čít. madžóre).

Podľa legendy, vyobrazenej nad oltárom v kaplnke Panny Márie, v noci na 5. augusta r. 352 sa vo sne zjavila Panna Mária rímskemu patricijovi Jánovi a pápežovi Libériovi (bol pápežom v r. 352-366) a prikázala im, aby postavili kostol na tom mieste, kde nájdu ráno sneh. Sneh sa objavil na rímskom pahorku Eskvilíne. Pápež dal na tom mieste postaviť baziliku, ktorú na základe uvedenej legendy volajú aj Pannou Máriou Snežnou.

Bazilika v terajšej podobe pochádza z čias pápeža Sixta III. (432-440). Pripomína koncil v Efeze, na ktorom r. 431 vyhlásili za článok viery, že Panna Mária je matkou Božieho Syna, a preto jej možno dávať titul Bohorodička. Svätyňa má najvyššiu románsku vežu v Ríme (75 m). Vnútro je bohato vyzdobené dielami umelcov z rozličných epoch. Kazetová povala je pozlátená prvým zlatom dovezeným z Ameriky po jej objavení.

Azda najväčším pokladom baziliky je milostivý obraz Panny Márie s Dieťatkom, ktorý sa nazýva: Salus populi Romani - Spása rímskeho ľudu. Je to byzantská ikona na dreve, namaľovaná v 7. alebo 8. stor. Rímsky ľud sa k tejto Panne Márii utiekal v ťažkých chvíľach svojich dejín. V bazilike S. Maria Maggiore je aj relikvia, ktorá sa označuje za časť betlehemských jasličiek.

Pre Slovákov a iných Slovanov je bazilika Panny Márie Väčšej pamätná tým, že v nej pri návšteve sv. Cyrila a Metoda v Ríme v r. 867 pápež Hadrián II. schválil zavedenie staroslovienskej reči do bohoslužieb a tu sa aj slúžila prvá sv. omša v tejto reči.