V zoznamoch svätých sú aspoň traja svätci z niekdajšej Galie (ter. Francúzsko) s menoin Sidon, lat. Sidonius, franc. Sidoine (čít. sidoan), ale aj Saan, Saen, Saens. Slovenská obdoba tohto mena je Zdenko.

V deň 23. augusta sa uvádza sv. Sidon, ktorý bol pravdepodobne biskupom v meste Aix-en-Provence (čít. exäprovans) v južnej Galii v 5. storočí. Uctievajú ho v Provensalsku, v oblasti okolo Aix-en-Provence.

Známejší je sv. Sidon z Clermontu (Sidoine Apolinaire), latinský básnik a neskôr biskup v meste Clermont, ktorého liturgická spomienka pripadá tiež na 23. augusta.

Pochádzal z významnej rodiny ktorá zastávala dôležité funkcie v záverečnom období západorímskej ríše. Jeho otec a dedo boli pretoriálnymi prefektmi v Galii. Sidon sa narodil r. 431 alebo 432 v Lyone. Dosiahol úctyhodné vzdelanie. Za nevšedné literárne výkony, najmä latinské básne na oslavu cisárov, získal uznanie a ocenenie na cisárskom dvore. Istý čas bol oficiálnym císárskym básnikom. Okrem toho zastával vysoké administratívne funkcie. Okolo r. 452 sa oženil s dcérou neskoršieho cisára Avita (vládol v r. 455-456). Mal s ňou jedného syna a tri dcéry.

Sidon pochádzal z kresťanskej rodiny, ale nebol mimoriadne nábožný. V básňach, ktoré zostavil na oslavu troch cisárov a pre iné príležitosti, nadviazal na tradíciu rímskych pohanských básnikov, a to tak formou, ako aj obsahom. Preto tým viac prekvapuje, že si ho Clermonťania zvolili za biskupa. Historici pripúšťajú možnosť, že Auvernčania, t. j. obyvatelia kraja okolo Clermontu, sa báli Vizigótov, ktorí sa tisli od západu, a preto si zvolili Sidona, aby svojím vplyvom na cisárskom dvore pomohol zachrániť ich kraj.

Biskup sa spojil s politikmi i s vojenskými veliteľmi a tak sa mu darilo brániť auvernské záujmy a územie. Avšak Vizigóti vyvíjali veľký tlak aj na Provensálsko. Vtedy cisár Július Nepos (vládol v r. 474), aby zachránil Provensálsko, ktoré bolo bližšie Itálii, ponúkol Vizigótom bez boja Auvergne. Vizigóti súhlasili. Dohodu sprostredkoval marseillský biskup. Sidon vtedy poslal svojmu marseillskému kolegovi list, v ktorom vyjadril hlboké roztrpčenie nad zapredaním kraja Auvergne Vizigótom.

Vizigótsky kráľ Eurich (vládol do r. 484) vedel o nepriateľskom zmýšľaní biskupa Sidona, a preto ho dal izolovať vo svojej pevnosti pri meste Carcassonne. Tam ho zastihla smutná zvesť o dvoch kňazoch, ktorí (pravdepodobne za úslužnosť novým pánom) sa zmocnili v Clermonte jeho funkcie a jeho príjmov. Biskup Sidon zomrel údajne r. 489. Jeho úcta sa rozšírila v Auvergne a v Provensálsku.

Clermontský biskup Sidon živo odzrkadľuje dramatické obdobie sťahovania národov a zániku rímskej ríše. On sám patril k úprimným obrancom starého poriadku. Do dejín vošiel ako literát, politik a napokon biskup, ktorému Božia prozreteľnosť dala na konci pomerne úspešného života okúsiť utrpenie Kalvárie.