Sv. Tarzícius zomrel v Ríme asi v druhej polovici 3. stor. ako mučeník Eucharistie. Pochovali ho v Kalixtových katakombách na rímskej ceste Via Appia. Pápež sv. Damazus I. (bol páp. v r. 366-384) mu dal vytesať na náhrobný kameň štvorveršie, ktoré vyjadrovalo príčinu smrti. Keď totiž niesol Eucharistiu a skupina uličníkov sa jej chcela zmocniť, Tarzícius sa radšej dal zabiť kameňmi, ako by im ju vydal.

Legendárne opisovanie jeho mučeníctva ho niekedy predstavovalo ako chlapca, ktorý v čase prenasledovania niesol Eucharistiu uväzneným kresťanom. Nie sú dostatočné historické doklady, ktoré by potvrdili alebo vylúčili túto možnosť. Mohol to byť však aj mladý muž - diakon, ktorý niesol Eucharistiu z titulu svojej funkcie a služby: či už chorým, prenasledovaným alebo z pápežskej sv. omše kňazom hlavných rímskych kostolov ako znak jednoty.