Rímske biskupstvo malo už od prvopočiatku silný univerzálny rozmer. Dokumentujú to nielen administratívne a vieroučné zásahy rímskych biskupov do diania celej Cirkvi, ale aj rímska liturgia. Tak v rímskom kánone sv. omše, ktorý sa ustálil v období 3.-5. storočia, v druhej modlitbovej spomienke svätých apoštolov a mučeníkov je uvedených nielen osem mužov, ale aj sedem žien z rozličných častí rímskej ríše. Medzi ženami-mučeníčkami sa uvádzajú dve Afričanky: Felicita a Perpetua, ďalej dve Sicílčanky: Agáta a Lucia, dve Rimanky: Agnesa a Cecília, ako aj mučeníčka z balkánskeho Sirmia - Anastázia. Jej liturgická spomienka pripadá na 25. decembra a je zatienená slávnosťou Narodenia Pána.

O živote sv. Anastázie nevieme nič určité. Zložité legendárne životopisy z neskoršieho obdobia v mnohom protirečia historickým faktom. Historici však nemajú dostatočný dôvod pochybovať o tom, že sv. Anastázia zomrela mučeníckou smrťou v Diokleciánovom prenasledovaní kresťanov, a to pravdepodobne r. 304 v hlavnom meste rímskej prefektúry Illyricum - Sirmiu, terajšia Sriemska Mitrovica pri rieke Sáve na srbsko-chorvátskom pohraničí. V tomto meste sa už vo 4. storočí tešili živej úcte jej telesné pozostatky. Za vlády byzantského cisára Leva I. (457-474) carihradský patriarcha Gennadios dal preniesť relikvie mučeníčky Anastázie do carihradského chrámu Anastasis (Vzkriesenia), ktorý odvtedy pomenovali podľa svätice.

Z Carihradu sa úcta sv. Anastázie rozšírila aj do Ríma, kde jej zasvätili kostol, ktorý sa predtým volal "titulus Anastasiae". To znamená, že šlo o bohoslužobnú budovu, ktorú darovala alebo dala postaviť bohatá a nábožná Rimanka Anastázia. Údajne to bola nevlastná sestra cisára Konštantína Veľkého. Takto meno zakladateľky kostola nahradili takým istým menom svätice. V tomto kostole sa v čase pápeža Gregora Veľkého (590-604) slúžili tri vianočné sv. omše, z ktorých druhá bola venovaná sv. Anastázii a slúžil ju sám pápež.

Spomienka sv. Anastázie pri druhej vianočnej sv. omši sa zachovala až do liturgickej reformy po 2. vatikánskom koncile. V minulosti sa v chráme sv. Anastázie začínali pápežské obrady Popolcovej stredy, tam sa konali liturgické sprievody v utorok prvého pôstneho týždňa a v utorok po sviatku Zoslania Sv. Ducha.