Sv. Blanka (franc. Blanche, čít. blanš) pochádzala zo Španielska a bola dcérou kastílskeho kráľa Alfonza IX. Narodila sa v roku 1188. Ako dvanásťročnú ju vydali za francúzskeho korunného princa, neskoršieho kráľa Ľudovíta VIII.

Blanka dostala dobrú náboženskú výchovu a tú prenášala aj na svojho manžela a na svoje početné deti. Keď mala 35 rokov, jej manžel sa stal francúzskym kráľom. Avšak vládol iba tri roky (1223-1226). Po jeho predčasnej smrti sa stal kráľom jeho a Blankin syn Ľudovít, ktorý je v dejinách známy ako Ľudovít IX. a v Cirkvi sa uctieva ako svätý. Keď mu však zomrel otec, mal len 12 rokov, a preto sa nemohol ujať vlády. V čase jeho nedospelosti vládla namiesto neho jeho matka Blanka.

Historici ju predstavujú ako diplomaticky schopnú a energickú vladárku. Vyjednávaním, zmluvami, rodovými zväzkami a v nejednom prípade aj otvoreným bojom udržala vnútornú jednotu kráľovstva a nezávislosť od cudzích mocností.

Zo svojho syna Ľudovíta IX. vychovala príkladného kresťana a schopného panovníka, ktorý pozdvihol Francúzsko na prvé miesto v Európe. Pritom osobne bol veľmi nábožný, ponížený a veľkodušne obetavý v dobročinnosti. Blanka spolupracovala so synom aj v prvých rokoch jeho vlády (od r. 1234) a keď sa v r. 1248 odobral na križiacku výpravu do východného Stredomoria, znovu ju poveril ako regentku spravovaním Francúzska.

Kráľovná-matka Blanka zomrela 64-ročná v synovej neprítomnosti koncom novembra alebo 1. decembra 1252. Pochovali ju v cisterciátskom kláštore Maubuisson (čít. mobúison), ktorý založila desať rokov predtým. Jej srdce sa uchováva v opátstve Lys neďaleko mesta Melun na juhovýchod od Paríža.

Kráľovná Blanka, matka sv. Ľudovíta, nebola nikdy úradne svätorečená, ale všeobecne sa uctieva ako svätá. V celocirkevnom zozname svätých je zaradená na deň 2. decembra.