Meno Elég, ktoré sa nachádza v niektorých slovenských kalendároch, je odvodené od latinského mena Eligius (Elegius, Elogius), ktorého francúzska podoba je Alai (čít. alé), Aloy (č. aloa), Eloi (č. eloa), Elouis (č. elui). Ide o svätca, ktorý pochádzal z limóžskeho kraja v stredojužnom Francúzsku. Najprv bol zlatníkom a razičom peňazí a napokon biskupom diecéz Noyon (č. noajon) a Tournai (č. turné) v severnom Francúzsku.

Elég-Eligius sa narodil okolo r. 590 v obci Chaptelat (č. šaptela) v limóžskom kraji. Rodičia ho dali za učňa istému lyonskému zlatníkovi, ktorý mal dozor nad razením kráľovských mincí. Po vyučení mladý muž šiel do Paríža, kde sa dostal do styku s kráľovským pokladníkom a jeho prostredníctvom s franským kráľom Chlotárom II. (613-629). Ten mu údajne dal urobiť zlatý trón. A keďže po dokončení práce niečo zlata ešte zvýšilo, Eligius urobil aj druhý trón. Kráľ v tejto súvislosti obdivoval nielen jeho prácu, ale aj jeho počestnosť.

Po istom čase sa Eligius stal vedúcim marseillskej mincovne. Zachovali sa mince s jeho signatúrou. Popritom vykonával zlatnícke práce. Udržiaval priateľské vzťahy aj s kráľom Dagobertom I. (623-639), nástupcom Chlotára II. Už vtedy sa vyznačoval nábožnosťou a dobročinnosťou. Vykúpil mnohých otrokov, založil viaceré kostoly a kláštory. Po Dagobertovej smrti v r. 639 so svojím priateľom Audoinom opustil kráľovský dvor, bol vysvätený za kňaza a 13. mája 641 za biskupa. Stal sa nástupcom sv. Medarda v diecéze Noyon-Tournai. Spolu s ním bol vysvätený za rouenského biskupa jeho priateľ Audoin, ktorý sa v Cirkvi uctieva tiež ako svätý.

Ako biskup Eligius pokračoval v dobročinnosti a zakladaní kláštorov. Okrem toho vyvíjal misionársku činnosť medzi pohanským obyvateľstvom v Galii, Flámsku a Frízsku. Zomrel 1. decembra 660.