Z dejepisných príručiek vieme, že obdobie veľkých prenasledovaní kresťanov v Rímskej ríši sa skončilo v r. 313 dekrétom cisára Konštantína Veľkého, ktorý je známy pod názvom "milánsky edikt". Avšak aj neskôr sa vyskytli obdobia, kedy kresťania trpeli, prípadne aj zomierali za svoju vieru. Tak bolo za vlády cisára Juliána Odpadlíka (361-363), ktorý sa odvrátil od kresťanstva a k tomu nútil aj iných. Za jeho vlády zomrel mučeníckou smrťou sv. Flavián, ktorého si pripomíname 22. decembra.

Podľa tradície, zachytenej v starých životopisoch, tento sv. Flavián bol otcom rodiny, ktorá celá podstúpila mučeníctvo za vlády cisára Juliána. Jeho manželkou bola svätá Dafróza, s ktorou vychoval dve sväté dcéry: Bibiánu a Demetriu.

Životopisci o ňom hovoria, že bol vyšším štátnym úradníkom. Keď vypuklo Juliánovo prenasledovanie kresťanov, v noci spolu s inými zbieral telá zabitých mučeníkov a pochovával ich. Okrem toho poučoval kresťanov a povzbudzoval ich k vytrvalosti vo viere. Keď sa cisár dozvedel o tejto jeho činnosti, dal mu na čelo vypáliť znak otroka a poslal ho na nútené práce (azda ťažiť piesok) do lokality "ad Aquas Taurinas", vzdialenej 60 míľ od Ríma. "Aquae Taurinae" sa v rímskom staroveku nazývali liečivé pramene neďaleko terajšieho prístavného mesta Civitavecchia. Avšak vážne dôvody kladú miesto vyhnanstva a smrti sv. Flaviána do oblasti mesta Montefiascone, ktoré je tiež 60 míľ od Ríma, boli tam termálne pramene (aquae) a pestoval sa tam pohanský kult býka (taurus). V Montefiascone pri Bolsenskom jazere je po sv. Flaviánovi pomenované jedno predmestie so starým románskym kostolom, kde sa uchovávajú svätcove relikvie. Sv. Flavián sa uctieva ako hlavný patrón mesta Montefiasconu a jeho sviatok sa slávi 22. decembra.