Svätý Ján Damaský bol posledný zo starovekých cirkevných učiteľov, ktorí sa nazývajú "cirkevní otcovia". Žil v období, ktoré bolo osudové pre kresťanstvo východného Stredomoria. Krátko pre jeho narodením sa jeho otčina Sýria a iné kresťanské krajiny Blízkeho východu stali obeťou mohamedánskych výbojov. Moslimskí dobyvatelia sa spočiatku správali voči kresťanom dosť znášanlivo, ako sa to prejavilo aj v živote sv. Jána, ale neskôr ich začali otvorene potláčať, až sa tieto kraje pre kresťanský svet stratili celkom.

Sv. Ján Damaský pochádzal z arabskej kresťanskej rodiny. Narodil sa niekedy okolo roku 650. Jeho otec Sargun ibn Mansur zastával vysoký úrad (minister financií?) na dvore damaského kalifa, mohamedánskeho vládcu. Ján vyrastal na vladárskom dvore a v detstve bol priateľom neskoršieho kalifa Jazida. Študoval literatúru a filozofiu. Napriek literárnym a duchovným záujmom bol istý čas spolupracovníkom a azda aj nástupcom svojho otca.

Zmenu v jeho živote zapríčinila vláda kalifa Abd al-Malika (685-705), ktorý začal postupovať nepriateľsky voči kresťanom. Jánova rodina opustila kalifov dvor a Ján spolu s adoptovaným bratom Kozmom Majumom odišiel okolo roku 700 z Damasku do pustovníckeho kláštora (laury) sv. Sábu pri Jeruzaleme. Vtedy už mal povesť učenca a básnika.

Jeruzalemský patriarcha Ján V. si veľmi vážil Jána Damaského. Vysvätil ho za kňaza a často používal jeho služby. Tak na patriarchovu žiadosť Ján zostavil obranné spisy proti obrazoborcom, ktorí pod vedením byzantských cisárov Leva III. Isaurského (717-741) a Konštantína Kopronyma (741-775) bojovali proti uctievaniu svätých obrazov. Cisári prenasledovali obrancov tejto úcty, ale proti Jánovi Damaskému nemohli nič robiť, lebo bol na mohamedánskom území. Takto vznikol zvláštny a v dejinách zriedkavý prípad, keď historickí nepriatelia kresťanstva zachránili obrancu kresťanskej pravovernosti pred prenasledovaním kresťanského cisára.

Okrem jeruzalemského patriarchu sa na damaského učenca obracali aj iní biskupi. Viaceré jeho spisy vznikli na ich želanie.

Modlitba, štúdium a písanie v tichu kláštornej cely tvorili podstatnú časť života Jána Damaského. Ale na patriarchovu žiadosť niekedy opúšťal kláštornú samotu a prichádzal do Jeruzalema, kde kázaval.

Ján Damaský zomrel vo vysokom veku okolo roku 750. Pochovali ho v laure sv. Sábu, kde boli jeho telesné pozostatky až do 12. storočia. Potom ich preniesli do Carihradu.

Svätý Ján Damaský sa pokladá za jedného z najväčších a predovšetkým najsystematickejších teológov kresťanského Východu. Niektorí ho označujú za Tomáša Akvinského východnej cirkvi. Zanechal veľa spisov, ktoré možno rozdeliť na vieroučné, mravoučné, asketické, vysvetľovanie Svätého písma, životopisy, kázne a básne.

Jeho hlavné vieroučné dielo sa nazýva Prameň poznania (po grécky Pegé gnoseos). Teologicky významná je najmä tretia časť, kde hovorí o Bohu, o stvorení a Božej prozreteľnosti, o Vtelení a jeho dôsledkoch, o Ježišovi Kristovi, o sviatostiach, o Panne Márii, o úcte svätých a obrazov, o Svätom písme, o hriechu a posledných veciach človeka. V druhej časti spomenutého diela ako aj v mnohých menších spisoch sa zaoberá herézami prvých kresťanských storočí a obraňuje nimi napádanú pravovernú náuku.

Ako sme spomenuli, sv. Ján Damaský bol aj básnik. Jeho básne významne prispeli k formovaniu východnej cirkevnej poézie a hudby.