V španielskych dejinách sa 16. storočie nazýva zlatým storočím (Siglo de oro). Myslí sa pritom obyčajne na územné zisky a na bohatstvo, ktoré dosiahli Španieli v Amerike objavenej nedávno predtým. Ale 16. storočie bolo v Španielsku zlatým storočím aj pre Cirkev. Kým v iných častiach Európy zúrila proticirkevná reformácia, na španielskej pôde vyrástli svätí, ktorí sa stali oporou ozajstnej cirkevnej reformy. Možno tu spomenúť aspoň známejších: sv. Ignáca Loyolského, zakladateľa jezuitskej rehole a jeho spoločníkov sv. Františka Xaverského a sv. Františka Borgiu, ďalej sv. Jána z Boha, zakladateľa Milosrdných bratov a sv. Jozefa Kalasantského, zakladateľa piaristov, ako aj svätých Jána Ávilského, Petra Alcantarského, Tomáša z Villanovy a dvoch rehoľných reformátorov, mystikov a cirkevných učiteľov - sv. Teréziu Ávilskú a sv. Jána z Kríža.

Poslední dvaja založili reformnú vetvu karmelitánskej rehole, tzv. bosých karmelitánov. Na Slovensku bola táto rehoľa neznáma, ale v mnohých krajinách po celom svete sa prísni karmelitáni zaslúžili o obnovu rehoľnej disciplíny a stali sa dôležitým prameňom duchovnej sily pre celé kresťanstvo. Hlavnú úlohu v karmelitánskej reforme mala sv. Terézia Ávilská, ktorú sme si pripomenuli na jej sviatok 15. októbra. Na 14. december pripadá liturgická spomienka jej spolupracovníka, sv. Jána z Kríža.

Svätý Ján z Kríža, pôvodným menom Juan de Yepes, pochádzal zo stredného Španielska. Narodil sa v júni roku 1542 v mestečku Fontiveros ako tretie dieťa v rodine. Mal sotva dva a pol roka, keď mu zomrel otec. Rodina bola chudobná a musela sa niekoľko ráz sťahovať, aby si zaistila potrebné živobytie. Od roku 1551 bývala v meste Medina del Campo, kde Ján získal prvé školské vzdelanie. Aby sa čím skôr sám uživil, začal sa učiť remeslá: skúšal stolárstvo, krajčírstvo, rezbárstvo, maliarstvo, ale nedarilo sa mu. Na druhej strane sa veľmi ľahko učil.

Konečne sa mu roku 1559 podarilo dostať na jezuitské kolégium v Medine del Campo, kde vyštudoval humanitné vedy. Po odchode z kolégia vstúpil roku 1563 do karmelitánskej rehole, kde prijal rehoľné meno Ján od sv. Mateja.

Po zložení rehoľných sľubov odišiel na filozofické a teologické štúdiá do Salamanky, kde bol roku 1567 vysvätený za kňaza. Prvú sv. omšu slúžil v Medine del Campo. Tam sa riadením Božej prozreteľnosti stretol so sv. Teréziou Ávilskou, ktorej sa zdôveril, že chce prestúpiť do prísnejšej kartuziánskej rehole. Ona ho však od toho odhovorila. Oboznámila ho so svojím plánom zakladať reformované karmelitánske kláštory s pôvodnou prísnou disciplínou a požiadala ho o spoluprácu. Ján súhlasil. Ešte dokončil rok teologického štúdia v Salamanke a 15. augusta 1568 bol s Teréziou Ávilskou pri zakladaní kláštora reformovaných karmelitánok vo Valladolide. Na rozdiel od menej prísnych reholí nazýval tieto karmelitánky ,,bosými", lebo nenosili obuv, a tento názov prešiel aj do úradného pomenovania.

V jednom z listov toho obdobia Terézia podala charakteristiku svojho mladého spolupracovníka (Terézia mala vtedy 53 rokov a Ján iba 26), ktorý sa odvtedy začal nazývať Ján z Kríža (Juan de la Cruz). Svätica o ňom medzi iným písala: "Hoci žil medzi ,obutými', viedol veľmi dokonalý a prísny život. Je malej postavy, ale som presvedčená, že je veľmi veľký v Božích očiach. Je plný múdrosti, ako stvorený pre náš spôsob života. Verím, že Boh ho určil na toto podujatie. Každý rehoľník sa o ňom vyjadruje iba dobre. Napriek mladému veku sme na ňom nikdy nezbadali nijakú nedokonalosť. Je veľmi odvážny. Veľmi ma uspokojil duch, ktorým ho Boh obdaroval, a cnosť, ktorú prejavil v rozličných okolnostiach. Zdá sa mi, že začíname dobre. Je to muž veľkej modlitby a veľmi inteligentný."

Terézia bola praktickejšia a podnikavejšia ako Ján, preto mu skoro pomohla nájsť dom pre mužský kláštor bosých karmelitánov. Bol to vidiecky dom v Duruelo pri Ávile, dar istého rytiera. Dom mal verandu, jednu izbu rozdelenú na dve časti, malú kuchyňu a podkrovie. Terézia hneď aj navrhla úpravu: z verandy sa dá urobiť kostol, z podkrovia chór a z izby spoločná spálňa. Na veľké prestav' by však nemali peniaze, a tak po menšej úprave a po získaní patričných dovolení sa tam Ján nasťahoval s prvými dvoma spoločníkmi v novembri 1568. Prvú sv. omšu v novom "kláštore" slúžili 28. novembra. Prví bosí karmelitáni boli veľmi spokojní aj s týmto skromným príbytkom, ale keď o dva roky našli súcejšie priestory v Mancera de Abajo pri Salamanke, presťahovali sa tam. Na obidvoch miestach Ján zastával úlohu novicmajstra, to znamená vychovávateľa nových členov rehole. Keď však počet bosých karmelitánov vzrástol natoľko, že si v Alcale založili kolégium, Ján sa v apríli 1571 stal rektorom tohto kolégia.

Medzitým silne vzrástla aj ženská vetva reformovaných karmelitánok a Terézia sa stala predstavenou významného kláštora Vtelenia v Ávile. Roku 1572 dosiahla u apoštolského komisára, že určil za spovedníka kláštora Jána z Kríža. Ján zastával túto funkciu päť rokov s veľkým duchovným vplyvom nielen na kláštor Vtelenia, ale aj na kláštory v Ávile.

Nereformovaní karmelitáni sa pozerali zlým okom na úspechy reformy a s odvolaním sa na porušovanie ich jurisdikcie a iných cirkevných predpisov vyvolali proti bosým silnú nepriateľskú kampaň. Jej obeťou sa stal aj Ján z Kríža. "Obutí" ho násilne odvliekli z Ávily začiatkom decembra 1577 a uväznili ho vo svojom kláštore v Tolede. Bolo to veľmi tvrdé a ponižujúce väzenie. Jánovo telo trpelo, ale jeho duch sa povzniesol do mystických výšav. Tu napísal prvé mystické básne, ktoré neskôr komentoval. Po ôsmich mesiacoch sa mu jednej noci podarilo ujsť z väzenia. Bolo to niekedy v druhej polovici augusta 1578. Uchýlil sa do kláštora "El Calvario" v Andalúzii, v južnom Španielsku. Tam sa stal aj predstaveným.

V Andalúzii vzniklo niekoľko kláštorov bosých karmelitánov. V júli 1579 sa Ján zúčastnil v Baeze na otvorení nového kolégia, kde bol potom rektorom až do januára 1582. Vtedy prešiel do Granady, kde bol dlhší čas priorom kláštora "Mučeníkov".

Medzičasom pápeži Gregor XIII. a Sixtus V. urobili dôležité kroky na osamostatnenie reformovaných karmelitánov. Najprv im dovolili mať samostatnú provinciu (r. 1581) a neskôr aj svojho generálneho vikára (r. 1587). Ján z Kríža zastával v tomto období rozličné funkcie vo vedení osamostatňujúcej sa vetvy, ale nikdy nebol hlavným predstaveným. V auguste 1588 sa stal predstaveným ústredného kláštora v Segovii.

V júni 1590 sa Ján zúčastnil na mimoriadnej generálnej kapitule, kde sa usiloval mierniť extrémistický postoj generálneho vikára Mikuláša Doriu. O rok neskôr sa konala v Madride riadna generálna kapitula. Jána z Kríža pozbavili všetkých funkcií. Ten sa ponížene a s veľkým vnútorným pokojom odobral do andalúzskej provincie. 10. augusta 1591 prišiel do osamelého kláštora "La Peňuela". Tam však zakrátko ochorel. S veľkou námahou sa vydal do kláštora v Ubede, kde sa mal liečiť. No namiesto úľavy tam našiel tvrdé zaobchádzanie a ponižovanie, ktoré mu pripravil istý jeho bývalý podriadený ako aj miestny predstavený. Ján s nadprirodzeným pokojom prijímal telesné utrpenie i zlé zaobchádzanie. Ba všetkým členom kláštora dal príklad, ako treba poslúchať aj nežičlivého predstaveného.

Jánovo utrpenie sa skončilo o polnoci medzi 13. a 14. decembrom 1591, keď zomrel vo veku 49 rokov. Pochovali ho v Ubede. Ale roku 1593 ho tajne preniesli do Segovie. Roku 1596 pápež Klement VII. nariadil vrátiť Jánove telesné pozostatky do Ubedy, ale Segovčania tam poslali iba niektoré väčšie relikvie.

Ján z Kríža bol vyhlásený za blahoslaveného roku 1675 a za svätého roku 1726. Napokon pápež Pius XI. ho roku 1926 vyhlásil za cirkevného učiteľa.

Svätý Ján z Kríža je v Cirkvi učiteľom duchovného života až po vrcholky mystiky. Aj v tom je spoločníkom sv. Terézie Ávilskej. No kým ávilská cirkevná učiteľka dosiahla vrchol vo výstižnom opisovaní a rozbore jednotlivých mystických stavov, svätého Jána možno pokladať za najlepšieho, ak nie jediného systematického teológa mystiky.

Jeho hlavné spisy tvoria vnútorne skĺbenú sústavu. Dielo Výstup na horu Karmel popisuje aktívne, kým Tmavá noc duše pasívne očisťovanie duše. Duchovný spev a Divý plameň lásky hovoria zasa o najvyššom spojení s Bohom.

Okrem spomenutých väčších diel sv. Ján z Kríža napísal viacero menších spisov. Niektoré sú venované mystickým témam, kým iné sa dotýkajú otázok duchovného vedenia.

Osobitne cennou časťou literárneho dedičstva karmelitánskeho cirkevného učiteľa sú jeho mystické básne. Patria medzi najkrajšie verše mimobiblickej náboženskej poézie a zaujímajú čestné miesto i v španielskej národnej literatúre.