Ide o biblickú osobnosť, o ktorej hovorí Jánovo evanjelium v súvislosti so vzkriesením Lazára krátko pred Kristovým umučením (Jn 11,1-12,11). Bol to brat dvoch sestier, Márie a Marty, o ktorých hovorí aj Lukášovo evanjelium (Lk 10,38-42). Z evanjeliových správ vidno, že šlo o zámožnejšiu rodinu, ktorá viackrát poskytla pohostinstvo Ježišovi a jeho učeníkom. Ježiš zase mal úprimný priateľský vzťah k dobrosrdečným súrodencom, ktorí bývali v obci Betánia asi tri kilometre na východ od Jeruzalema.

Z evanjelií nevieme nič bližšie o Lazárovej osobe. Posvätné texty hovoria viac o jeho sestrách: o rozjímavej Márii a o energickej Marte, ktorá bola gazdinou v Lazárovom dome. Evanjelium nezachovalo ani jedno Lazárovo slovo alebo gesto. Avšak o Ježišovom osobnom vzťahu k tomuto málovravnému mužovi hovoria zreteľne niektoré detaily zo správy o Lazárovej smrti a o jeho vzkriesení. Keď ťažko ochorel, sestry odkázali Ježišovi: "Pane, ten ktorého miluješ, je chorý" (Jn 11,3). Je to trocha ťažkopádny preklad pôvodného textu. Voľnejšie by sme mohli povedať "tvoj milovaný priateľ". Keď sa Ježiš po dvojdňovom odklade vybral do Betánie, oznámil apoštolom: "Náš priateľ Lazár spí..." (V. 11) Keď prichádzal k osade svojich priateľov, Marta a po nej aj Mária mu vyšli v ústrety s výčitkou, v ktorej sa zračilo ich presvedčenie: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel" (vv. 21 a 32). Napokon, keď mu ukázali jeho hrob, zaplakal. Vtedy Židia povedali: "Hľa, ako ho miloval!" (Vv. 35-36)

Posledné správy o Lazárovi nachádzame v prvej časti 12. kapitoly Jánovho evanjelia. Šesť dní pred Veľkou nocou, keď mal zavŕšiť svoje vykupiteľské dielo, Ježiš prišiel do Betánie, kde býval Lazár. Evanjelista hovorí, že mu pripravili hostinu, pri ktorej Marta ako zvyčajne obsluhovala a Lazár stoloval spolu s Ježišom. Mária vzala vzácny nardový olej, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala ich svojimi vlasmi. Evanjelista končí popis scény slovami: "Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preňho mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša." (Jn 12, 9-11)

O ďalších Lazárových osudoch hovoria už len legendy. Najstaršie pochádzajú zo 7. storočia. Niektoré ho označujú za biskupa a mučeníka na Cypre, iné uvádzajú, že z Palestíny prešiel do Galie (ter. Francúzsko). Tam ho osobitne uctievajú v mestách Marseille, Autun a Avallon, avšak táto úcta je preukázateľná až od 11. storočia. V spomenutých mestách sa jeho sviatok slávi v rozličných dňoch; vo všeobecnom kalendári západnej Cirkvi sa ustálil na 17. decembra.