Domovinou tejto svätice bolo španielske mesto Toledo; sv. Leokádia sa tam narodila niekedy koncom 3. storočia. Pochádzala z poprednej rodiny a bola kresťankou.

Jej zachované životopisy pochádzajú z neskoršieho obdobia. Leokádiu predstavujú ako peknú a ušľachtilú pannu. Keď dospievala, rímski cisári Dioklecián (284-305) a Maximián Herkuleus (286-305) rozpútali veľké prenasledovanie kresťanov v celej ríši. V Španielsku bol vykonávateľom ich rozkazov tamojší miestodržiteľ Dacián.

Keď sa Dacián dozvedel, že vážená Leokádia je horlivá kresťanka, dal si ju predviesť. Sľubmi (údajne jej sľuboval aj manželstvo) ani hrozbami ju však nemohol priviesť k tomu, aby zaprela kresťanskú vieru. Preto ju dal krvavo zbičovať a uvrhnúť do väzenia, odkiaľ ju mali odviesť na popravu. Ale Leokádia zomrela vo väzení. Bolo to 9. decembra, údajne v r. 305. Pochovali ju na rímskom cintoríne v Tolede.

Po skončení prenasledovania postavili nad jej hrobom kaplnku, ktorú okolo r. 618 nahradil chrám zasvätený tejto mučeníčke. V tomto chráme sa v 7. storočí konali niektoré toledské synody. Tam boli pochovaní aj poslední vizigotskí arcibiskupi od sv. Helladia po sv. Juliána.

Po okupácii veľkej časti Pyrenejského polostrova mohamedánskymi Maurami v druhej polovici 8. stor. telesné pozostatky sv. Leokádie preniesli z Toleda do Ovieda v severnom Španielsku, kde postavili kostol na jej počesť. Ani tam však jej ostatky neboli bezpečné, a preto ich koncom 11. stor. preniesli do Belgicka. Keď potom pri náboženských bojoch 16. storočia hrozilo ostatkom sv. Leokádie znesvätenie, v r. 1587 ich preniesli naspäť do Toleda, kde sa uctievajú v tamojšej katedrále.