Svätá Lucia patrí medzi starokresťanské svätice, ktorých úcta sa už v skorom stredoveku rozšírila po celej Cirkvi. Jej meno sa dostalo do rímskeho omšového kánona (eucharistickej modlitby) spolu s inými sväticami starých čias: Felicitou, Perpetuou, Agátou, Agnesou, Cecíliou, Anastáziou. Vidieť že Cirkev neudeľovala najvyššie uznanie podľa hierarchickej hodnosti alebo spoločenského postavenia, ale podľa hrdinstva, ktoré patričný svätec či svätica prejavili pri vyznávaní a nasledovaní Krista bez ohľadu na to, či bol pápež, diakon, vojak, matka rodiny alebo jednoduché dievča.

Najstaršie zachované životopisy svätej Lucie pochádzajú zo 6. storočia. Dvesto rokov, ktoré ich oddeľuje od života svätice, už nakopilo do nich toľko legiend, že sa nedá spoľahlivo oddeliť historické jadro. To však nemusí oslabiť jej úctu, lebo najstaršie dokumenty o jej uctievaní a archeologické nálezy v katakombách sv. Lucie a sv. Jána v Syrakúzach na Sicílii nedovoľujú pochybovať o jej jestvovaní.

Podľa životopisov Lucia bola mladá bohatá Sicílčanka z mesta Syrakúz. Pôvodne sa chcela vydať a už mala vážnu známosť s mládencom z toho istého mesta. Keď jej ťažko ochorela matka, Lucia si vykonala púť k hrobu sv. Agáty do Catanie, aby tam prosila o matkino uzdravenie. Pri tejto príležitosti sa jej údajne zjavila sv. Agáta a predpovedala jej skoré mučeníctvo.

Po návrate domov Lucia oznámila snúbencovi, že sa nemieni vydávať a začala rozdávať svoj majetok chudobným. Sklamaný mladík ju obžaloval pred úradmi, že je kresťanka. Luciu uväznili a predviedli pred súd. Ale ani sľubmi ani hrozbami ju nemohli priviesť k tomu, aby sa zriekla kresťanskej viery. Po rozličnom mučení ju zabili prebodnutím hrdla. Údajne sa to stalo pri prenasledovaní za cisára Diokleciána 13. decembra roku 304.

Najstaršie zachované doklady o úcte sv. Lucie pochádzajú z 5. storočia. V 6. storočí už jestvovali svätyne a kláštory na jej počesť a jej meno bolo zaradené do liturgických kníh v Ríme, Miláne a Ravenne.

S menom a sviatkom sv. Lucie sú spojené mnohé ľudové zvyky v kresťanských krajinách, dokonca aj v protestantskom Švédsku. Okrem iného sa v nich sv. Lucia predstavuje ako rozdeľovateľka darov a nositeľka svetla. Táto posledná vlastnosť sa jej pripisuje pravdepodobne v súvislosti s významom jej mena: latinské slovo "lux" totiž znamená svetlo.