Sv. Otília (v literatúre aj Ottilia alebo Odilia, Odila) pochádzala z alsaského (terajšie sev.-vých. Francúzsko) kniežacieho rodu. Podľa historicky nepotvrdenej tradície sa narodila slepá, a preto ju otec, knieža Adalrich, nechcel mať v rodine, ale dal ju do opatery jednej slúžke. Tá ju zasa zverila kláštoru Balma, terajší Moyenmoutier (čít. moajenmutijé), kde bola pokrstená. Údajne pri krste sa jej vrátil zrak.

Po istom čase, keď Otília dorastala, zasiahol do jej života jej brat Hugo. Nebol spokojný, že sestra žije mimo rodiny ako sirota a priviedol ju domov. Avšak ona už bola zameraná na rehoľný život. Otec jej dal postaviť kláštor Hohenbourg, kde sa Otília stala prvou predstavenou, opátkou. Kláštor sa riadil benediktínskou regulou, ktorá bola čiastočne upravená.

Opátka Otília zomrela v povesti svätosti 13. decembra v bližšie neurčenom roku začiatkom 8. storočia. Pochovali ju v kostole sv. Jána v Hohenbourgu. Neskôr sa jej relikvie dostali na rozličné miesta. Tak v máji 1353 cisár Karol IV. získal pravú ruku a previezol ju do Prahy.

Šírenie úcty sv. Otílie možno sledovať v liturgických textoch rôznych oblastí. Tak v 9. storočí sa jej meno už nachádzalo v regensburských litániách svätých, v 10. stor. vo freisinských a utrechtských litániách. V St. Gallen (Švajčiarsko) slávili jej sviatok počnúc 12. stor. v deň 13. decembra. Vo vrcholnom stredoveku sa úcta svätej opátky rozšírila do väčšiny nemeckých opátstiev a do časti Francúzska. Sv. Otília je patrónkou Alsaska a osobitne mesta Štrasburgu. Tam je jej sviatok 14. decembra. V Rímskom martyrológiu je však táto svätica zaradená na deň 13. decembra.