Na rozdiel od Lukášovho evanjelia Matúšovo iba krátko spomína narodenie Ježiša Krista. Viac miesta venuje niektorým udalostiam, čo nasledovali po narodení. Tak v druhej kapitole opisuje návštevu východných mudrcov v Betleheme.

Títo vznešení muži z Východu sa prišli pokloniť malému Ježiškovi, v ktorom uznávali novonarodeného židovského kráľa. Boli presvedčení, že ide o neobyčajného vladára, lebo jeho príchod sa spájal s mimoriadnymi úkazmi na hviezdnej oblohe. Preto sa vydali na ďalekú cestu. Zvláštna hviezda im ukazovala smer až do Jeruzalema, kde sa im stratila. Mudrci ostali ponechaní sami na seba a bolo prirodzené, že sa v kráľovskom meste začali vypytovať na novonarodeného panovníka. Evanjelista poznamenáva: "Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním."

Kto pozná históriu Herodesa Veľkého, ľahšie chápe tieto slová. Herodes bol schopný vládca, ktorý si pod rímskou nadvládou vedel udržať samostatnosť a zároveň Jeruzalem i s chrámom povzniesol k lesku, aký nemal ani za kráľa Šalamúna. Ale pri udržiavaní svojej moci spájal tento kráľ s nadpriemernou inteligenciou prefíkanú zákernosť a násilie. Z chorobného strachu, že by niekto mohol ohroziť jeho vládu, dal zavraždiť veľa ľudí, medzi nimi svoju manželku a troch synov. Nečudo, že sa znepokojil, keď počul o akomsi novom nápadníkovi trónu a nečudo, že stŕpli Jeruzalemčania v očakávaní, čo sa len stane.

Ale prefíkaný kráľ sa usiloval zakryť svoje skutočné city, aby mohol tým účinnejšie a bez veľkého rozruchu odstrániť nežiadúceho súpera. Najprv si zavolal veľkňazov a zákonníkov, od ktorých sa vyzvedal, kde sa má narodiť prorokmi ohlasovaný Mesiáš. Znalci Zákona mu odpovedali, že sa tak má stať v judskom Betleheme, ako predpovedal prorok Micheáš. Nato kráľ prijal mudrcov a s predstieraným potešením sa zaujímal o všetky podrobnosti, ktoré mu mohli návštevníci prezradiť. Vyzvedal sa najmä na čas, v ktorom sa im objavila mimoriadna hviezda. Potom ich poslal do Betlehema, aby sa tam dôkladne vypytovali na dieťa. A ak ho nájdu, nech mu to oznámia, aby sa mu aj on mohol pokloniť. Mudrci ochotne sľúbili. A na ich veľkú radosť sa im znova objavila hviezda, ktorá im uľahčila nájdenie dieťaťa.

Po vykonaní návštevy a po odovzdaní darov Svätej rodine mudrci chceli splniť sľub, ktorý dal Herodesovi. Ale Božie napomenutie ich prinútilo obísť Jeruzalem a tak sa vyhnúť druhému stretnutiu s Herodesom. Iný Boží pokyn zas pohol Svätú rodinu k tomu, aby bez meškania opustila Betlehem a uchýlila sa do Egypta.

Medzitým Herodes netrpezlivo čakal na mudrcov. Ale čoskoro zbadal, že čaká márne. Bol však rozhodnutý za každú cenu sa zbaviť tajomného súpera. Preto bez meškania poslal vojakov, aby v Betleheme a na okolí pozabíjali všetkých chlapcov od novonarodených až po dvojročných. Riadil sa pritom časom, ktorý mu udali mudrci a ku ktorému iste dosť pridal, aby v každom prípade zničil neželané dieťa.

Koľko mohlo byť takýchto chlapcov?

Podľa toho, čo vieme o vtedajších populačných pomeroch, mohlo ich byť niekoľko desiatok. Triezve odhady sa pohybujú medzi počtom 30 až 40.

Vražda betlehemských chlapcov zaujala predstavivosť kresťanských generácií od najstarších čias. Najmä maliari sa usilovali či najživšie vystihnúť neľudskú masakru nevinných detí a zúfalstvo ich matiek.

Betlehemské Neviniatka dostali však čoskoro miesto aj v oficiálnej úcte Cirkvi. Ich krst krvi, ktorý - hoc aj neuvedomele - podstúpili pre Ježiša Krista, je dostatočným dôvodom, aby sa uctievali ako mučeníci. Ich kult sa vyvinul najprv vo Svätej zemi, najmä v Betleheme, ale už na konci druhého storočia sa rozšíril i v západnej Cirkvi, kde v liturgii dostal trvalé čestné miesto na tretí deň po sviatku Kristovho narodenia.