Uctievanie svätice tohto mena sa rozšírilo okolo r. 1000. Základom tejto úcty bol hrob ženy menom Valéria (franc. Valérie, čít. valéri). Hrob sa nachádzal v krypte kostola sv. Petra vo francúzskom meste Limoges (čít. limóž). Či ide o sväticu alebo o významnú kresťanku, ktorú pochovali v krypte kostola, historici nevedia určiť.

Keďže hrob Valérie sa nachádzal v blízkosti hrobu sv. Marciala, prvého limóžskeho biskupa, v 9. stor. vznikli legendárne životopisy, ktoré spájajú osudy Valérie so životom sv. Marciala. Podľa nich biskup Marcial pokrstil Valériu ako mladú devu, ktorá mala pohanského snúbenca. Valéria sa po krste rozhodla zasvätiť Kristovi. Keď sa to snúbenec dozvedel, odťal jej hlavu. Podľa životopisnej legendy Valéria priniesla svoju odťatú hlavu (?) biskupovi Marcialovi a ten ju pochoval aj s hlavou v hrobe, ktorý už predtým mučeníčka alebo jej matka Zuzana dali pripraviť pre biskupa.

Na konci 10. stor. telesné pozostatky Valérie preniesli do kláštora Chambon-Sainte-Valérie (čít. šambô-sént-valéri). Jej sviatok je v liturgických knihách zaradený na 10. decembra, kým Rímske martyrológium ho uvádza v deň 9. decembra.