V strednom a východnom Taliansku je rozšírená úcta tejto sv. Viktórie, a to vo viacerých prípadoch spoločne so sv. Anatóliou a sv. Audaxom.

Podľa životopisov týchto svätých Viktória a Anatólia boli devy z popredných rímskych rodín. Keď sa o ne zaujímali pytači z patricijských rodín, neprijali ponuku manželstva, lebo sa rozhodli zasvätiť sa Bohu. Mladí šľachtici však nemali porozumenie pre takéto ideály, ba čo viac, keďže práve prebiehalo prenasledovanie kresťanov (okolo r. 250?), obžalovali mladé kresťanky a so súhlasom úradov ich uväznili na svojich majetkoch v sabínskom kraji na severovýchod od Ríma. Tak Viktóriu internovali pri lokalite Trebua Mutuesca (ter. Monteleone), Anatóliu pri meste Tora.

Keďže dievčatá ostali pevné vo svojej viere i vo svojich ideáloch, obidve zabili. Mučeníctvo podstúpila najprv Viktória. Anatóliu mal údajne zabiť istý vojak menom Audax. Ten zavrel dievča do jednej miestnosti s jedovatým hadom. Keď na druhý deň otvoril miestnosť, Anatólia bola živá, ale had sa vrhol naňho. Deva ho musela zachraňovať. To pohlo Audaxa, že sa stal kresťanom a podstúpil smrť sťatím spolu s Anatóliou.

Spomínaní traja svätci sa na niektorých miestach uctievajú spoločne, ale častejšie ich oddeľujú. Takto Viktóriu si pripomínajú 23. decembra, kým Anatóliu s Audaxom 9. júla. Ako historicky najstaršie je dokázané uctievanie sv. Anatólie (v diele De Laude sanctorum z r. 396). Najneskoršie sa do trojice svätcov zaraďuje sv. Audax (v písomných pamiatkach 6. stor.), takže niektorí pochybujú o jeho historickej existencii. Významné ostatky svätcov sa nachádzajú v bazilike sv. Školastiky a vo "Svätej jaskyni" benediktínskeho strediska Subiaco v strednom Taliansku.