Virgínia Centurioneová sa narodila 2. apríla 1587 v Janove v šľachtickej rodine. Náboženskú výchovu a humanitné vzdelanie jej dala matka, o ďalšie vedomosti sa .postaral súkromný učiteľ. Od detstva mala vzťah k rehoľnému životu, no musela prijať otcovo rozhodnutie a ako pätnásťročná sa vydala za Gaspara Grimaldiho Bracelliho, bohatého dediča, ktorý však nebol zrelý na manželský život. Mal rád hazardné hry a zábavu. Takýto životný štýl nezanechal ani ako otec dvoch dcér. Virgínia sa s tichou trpezlivosťou a modlitbami pokúšala priviesť svojho manžela na správnu cestu. Jej manželstvo trvalo iba päť rokov. Ako 20-ročná ovdovela. Krátko pred mužovou smrťou sa jej ho podarilo napraviť a Gaspar zomrel zmierený s Bohom.

Po manželovej smrti sa Virgínia zaviazala sľubom čistoty a odmietala ďalšie ponuky na vydaj. Naplno sa venovala svojim deťom, modlitbám a dobročinnosti. Roku 1610 pocítila intenzívne povolanie slúžiť Bohu v chudobných. Na ich podporu venovala polovicu svojej renty. Keď sa obe dcéry vydali, začala sa starať o opustené deti, starých, chorých a žobrákov. Počas vojny v Ligúrii prijala pod svoju strechu pätnásť opustených mladých ľudí. Keď sa počet vojnových utečencov z miest zvyšoval, dala im k dispozícií celý svoj majetok. Už nečakala, kým niekto zaklope na dvere jej domu, ale sama vychádzala do ulíc a hľadala hladných a ranených. Vidiac stále rastúcu biedu, zriadila inštitút Sto sestier milosrdenstva - ochrankyne Ježišových chudobných, ktorý spolu s jestvujúcou organizáciou Osem sestier milosrdenstva pomáhal chudobným. Vyhľadával najmä tých, čo sa hanbili požiadať o pomoc a skrývali sa v polorozpadnutých domoch. Pre potreby inštitútu prenajala Virgínia opustený kláštor v Montecalvariu a presťahovala sa tam aj so svojimi, pomocníčkami. Dielo zverili pod ochranu Panny Márie z Útočiska. Po troch rokoch mal inštitút už tri domy. Venovali sa najmä opusteným ženám, ktorým poskytovali nielen strechu nad hlavou, ale aj odev, jedlo a náboženské vzdelanie a pomáhali im nájsť prácu, aby sa mohli postaviť na vlastné nohy. Prichýlené deti zasa museli navštevovať školy. Dielo malo dve vetvy, prvú z nich tvorili rehoľníčky, ktoré sa odlišovali oblečením, a druhú "dcéry" v civilnom odeve. Všetky členky sa však museli riadiť prísnymi pravidlami, žiť v chudobe a poslušnosti, pracovať a modliť sa a byť pripravené kedykoľvek slúžiť vo verejných nemocniciach.

Po čase vznikli z inštitútu dve kongregácie - Sestry Panny Márie z Útočiska na Montecalvariu a Dcéry Panny Márie na Montecalvariu. Ich svätá zakladateľka zomrela 15. decembra 1651 vo veku 64 rokov. Svätý Otec Ján Pavol II. ju blahorečil 22. septembra 1985 a 18. mája 2003 ju vyhlásil za svätú.