Pochádzal z poprednej florentskej rodiny, ktorá dala mestu i krajine v priebehu dejín viacerých významných mužov. Narodil sa vo Horencii 30. nov. 1302 na sviatok sv. Andreja apoštola, ktorého meno dostal pri krste.

Dorastajúci chlapec robil veľké starosti matke svojou samopašnosťou. Matka sa modlila za obrátenie syna a napokon mu prezradila sen, ktorý mala pred jeho narodením. Údajne sa jej snívalo, že porodila vlka, ale ten sa neskôr zmenil na baránka. Ľahkomyseľného Andreja sa to dotklo a rozhodol sa radikálne zmeniť život. Vstúpil do karmelitánskeho kláštora vo Florencii. Niekedy medzi rokmi 1324-1328 sa stal kňazom karmelitskej rehole.

Zachované dokumenty florentského karmelitánskeho kláštora označujú v rokoch 1344-1347 pátra Andreja Corsiniho ako konzultora, poradcu predstaveného. V r. 1348 sa páter Andrej vybral do mesta Mety (Metz) na generálnu kapitulu rehole. Tam ho zvolili za predstaveného toskánskej karmelitskej provincie.

Po návrate do Florencie zvolal provinčnú kapitulu a začal plniť provinciálske úlohy vo veľmi ťažkých podmienkach. V r. 1348 totiž postihol Florenciu mor, ktorému padlo za obeť aj veľa rehoľníkov. Provinciál Corsini sa usiloval zreorganizovať zvyšky starých rehoľníkov a vyvinul veľké úsilie na získanie nového dorastu, schopného žiť podľa náročných ideálov rehole. Dobre si uvedomoval, že nie tak množstvo ako skôr kvalita rehoľníkov je rozhodujúca pre Božiu službu a pre službu dušiam.

No jeho provincialát netrval dlho. Už v r. 1349 katedrálna kapitula v meste Fiesole pri Florencii predložila pápežovi Klementovi VI. návrh, aby sa karmelitán Andrej Corsini stal ich novým biskupom. Pápež súhlasil a tak začiatkom r. 1350 musel páter Andrej nastúpiť do biskupskej služby. No ani tam nezaprel v sebe rehoľníka.

Vonkajšie účinkovanie začal tým, že biskupské sídlo preniesol zo slávnej Florencie do skromného Fiesole. Rehoľnú chudobu sa usiloval zachovávať aj ako biskup. Starostlivo dbal na to, aby sa dobre hospodárilo s hmotnými prostriedkami, ktoré používal na podporu chudobných, ako aj na opravu zanedbaných kostolov a fár.

Usiloval sa povzniesť náboženský život biskupstva. Vykonal vizitáciu všetkých farností a založil kňazské bratstvo na česť Najsvätejšej Trojice. Osobitne sa vyznačil v zmierovaní znepriatelených rodov a miest. So zmieriteľskou úlohou ho poslal pápež Urban V. do Bologne. Bolo to zvlášť ťažké podujatie, pri ktorom ho revolucionári držali za istý čas v zajatí. No napokon sa mu podarilo dosiahnuť porozumenie a pokoj.

Biskup Andrej Corsini zomrel vo Fiesole 6. januára 1373. Na žiadosť kanonikov ho pochovali vo fiesolskej katedrále. Ale onedlho preniesli jeho telesné pozostatky do karmelitského kostola vo Florencii, kde sú doteraz.

Karmelitána a biskupa Andreja Corsiniho vyhlásil za svätého pápež Urban VIII. v r. 1629. Spočiatku bol jeho sviatok vo výročitý deň jeho smrti, t. j. 6. januára, ale pápež Alexander VII. stanovil jeho sviatok na deň 4. februára.