Pochádzala z egyptskej Alexandrie. Narodila sa koncom 2. alebo začiatkom 3. storočia. Stala sa obeťou protikresťanského pogromu za cisára Filipa Araba (244-249).

Nešlo vtedy o prenasledovanie nariadené cisárom alebo jeho úradníkmi, ale o výbuch davu rozbúreného popudzovaním zlomyseľného pohanského veštca. Rozoštvaní pohania, ktorí boli vo väčšine, prepadali kresťanských spoluobčanov; mnohých pozabíjali, ulúpili ich cennosti a menej cenné veci pálili.

Osobitne sa vŕšili na Bohu zasvätenej panne Apolónii. Z istého výrazu starého gréckeho životopisu sa zdá, že Apolónia bola už staršia. No niektorí rozumejú použitý výraz tak, že zastávala v alexandrijskej cirkvi dajakú vážnejšiu funkciu. V každom prípade vyčíňajúci násilníci jej venovali osobitnú pozornosť. Tak ju tĺkli po tvári, že jej vybili zuby. Potom ju privliekli k ohňu a vyhrážali sa jej, že ju spália za živa, ak nezaprie kresťanskú vieru. Trpiteľka prosila, aby jej dali chvíľu čas.

Prenasledovatelia ju pustili a čakali, ako sa rozhodne. Nemuseli čakať dlho. Len čo sa Apolónia cítila byť voľná, sama skočila do ohňa.

Jej čin ohromil tak mučiteľov ako aj veriacich, keď sa o tom dozvedeli. Nik nepokladal jej dobrovoľnú voľbu bolestnej smrti za prejav zúfalstva, ale za rozhodnutie radšej zomrieť ako zotrvávať v nebezpečenstve hriechu.

Úcta sv. Apolónie sa rýchlo rozšírila na kresťanskom Východe, ale čoskoro prenikla aj na Západ. Okrem iného ju uctievajú ako patrónku zubárov a ochrankyňu proti bolestiam zubov a ústnym chorobám.