Vo všeobecnom rímskom liturgickom kalendári sa slávi sviatok slovanských vierozvestov 14. februára, vo výročitý deň smrti sv. Konštantína-Cyrila. Keďže však na Slovensku sa svätí solúnski bratia oslavujú 5. júla, v ten deň si pripomenieme ich život a dielo. Teraz venujeme spomienku iba smrti sv. Cyrila, ktorej výročie pripadá na dnešný deň.

Sv. Konštantín-Cyril zomrel roku 869 v Ríme, kam prišli svätí bratia z Veľkej Moravy na pápežovu žiadosť. Mali podať správu o svojom účinkovaní a obrániť sa proti žalobám neprajníkov. Vtedajší pápež Hadrián II. ich prijal s veľkými poctami, schválil ich účinkovanie, dal vysvätiť ich učeníkov a staroslovienčinu uznal za plnoprávnu liturgickú reč. Obidvaja vierozvestovia sa mohli spokojne vrátiť na Veľkú Moravu a tam pokračovať v začatom apoštolskom a kultúrnom diele.

Konštantín bol po toľkých námahách veľmi vyčerpaný. Cítil, že už nebude dlho žiť. To ho však nermútilo. Spieval si slová 121. a 15. žalmu: "Zaradoval som sa, keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho. Preto sa teší moje srdce a duša mi plesá..." Mal iba jednu túžbu: keď pre rozličné príčiny, najmä pre apoštolské úlohy, nemohol žiť ako mních, chcel aspoň ako mních zomrieť. Táto túžba sa mu splnila. Prijal rehoľné rúcho a s ním aj rehoľné meno Cyril. Brata Metoda však prosil, aby sa vrátil na Moravu a pokračoval v práci, ktorú kedysi spolu začali.

Konštantín-Cyril zomrel vo veku 42 rokov. Na pápežov príkaz ho pochovali s najvyššími cirkevnými poctami za účasti rímskeho i gréckeho duchovenstva. Pochovali ho v chráme sv. Klementa.

V novšom období bol hrob sv. Cyrila pod bazilikou sv. Klementa sprístupnený a bolo upravené jeho okolie. Takto k nemu môžu ľahšie pri rozličných príležitostiach putovať Slováci a príslušníci iných slovanských národov, ktorí si uctievajú svätých solúnskych bratov ako svojich apoštolov a učiteľov.