Pochádzala z Provensalska v južnom Franúzsku. Jej rodičmi boli gróf Rajmund Berengár IV. a Beatrica Savojská. Eleonóra sa narodila v r. 1222. Od detstva bola nábožná a učenlivá. Keď mala 14 rokov (r. 1236), vydali ju za anglického kráľa Henricha III. (1216-1272).

Do Anglicka s ňou prišlo veľa príbuzných a krajanov, ktorí chceli v Anglicku zbohatnúť. A mnohí naozaj s pomocou svojej rodáčky-kráľovnej dosiahli významné verejné úrady a funkcie. Nečudo, že sa to nepáčilo anglickej šľachte. R. 1261 sa vzbúrila. Kráľovná sa zachránila útekom do londýnskej veže-pevnosti (Tower). Kráľ Henrich sa usiloval odboj potlačiť, ale neúspešne. V r. 1264 ho vzbúrenci v bitke pri Lewes porazili a zajali.

Avšak kráľovnej sa podarilo ujsť z Anglicka na európsku pevninu. Tam zhromaždila vojsko, ktoré oslobodilo kráľa. Eleonóra sa vrátila do Anglicka aj s pápežským legátom a mala veľký vplyv tak za vlády svojho muža Henricha, ako aj na začiatku vlády svojho syna Eduarda I. (1272-1307).

Napokon sa utiahla z verejného života do benediktínskeho opátstva Amesbury, kde prijala rehoľné rúcho 3. júla 1276. Tam aj zomrela v povesti svätosti 25. júna 1291.

Eleonóra nikdy nebola úradne vyhlásená za svätú, ani Cirkev jej neprejavuje oficiálny kult. Bola však zaradená do cirkevného kalendára na deň 21. februára.