Sv. Eulália je azda najviac uctievaná mučeníčka v Španielsku. Historikov však mýli skutočnosť, že pod tým istým menom a s tými istými osudmi vystupujú v španielskej náboženskej tradícii dve osoby: sv. Eulália z Méridy, ktorá sa uctieva 10. decembra, a sv. Eulália z Barcelony, ktorej spomienku uvádzajú kalendáre 12. februára.

Historicky je isté, že jestvovala sv. Eulália z mesta Méridy, ktorá bola umučená pravdepodobne 10. decembra 304.

Táto Eulália mala niečo vyše 12 rokov, keď sa veľké prenasledovanie cisára Maximiána (286-305) rozšírilo až do juhozápadného Španielska a ohrozovalo kresťanov v meste Méride. Jej otec ju chcel zachrániť, a preto ju vzal na vidiek.

Ale Eulália túžila po mučeníctve. Preto raz v noci ušla z domu, kde sa skrývala, a prišla do mesta k rímskemu prétorovi, ktorý mal hlavnú súdnu moc. Tomu vyznala, že je kresťanka a dobrovoľne sa ponúkla, že sa dá zabiť. Prétor mal spočiatku súcit s úprimným dievčaťom a nahováral Euláliu, aby obetovala bohom. Avšak keď rozhodne odmietala, chcel ju zlomiť mučením. Naťahovali ju na škripec, pálili ju fakľami. Jej tiché znášanie bolesti ešte zväčšovalo ich zúrivosť. Napokon útle telo už neznieslo toľké týranie a milosrdná smrť ukončila utrpenie statočnej vyznavačky viery.

Úcta k mladej mučeníčke bola hneď veľmi živá. Už v r. 405 písal kresťanský básnik Prudentius o nádhernej bazilike nad jej hrobom v Méride. Okrem Španielska sa jej úcta rozšírila aj do Francúzska.

Pomerne skoro vznikol aj kostol sv. Eulálie v Barcelone. Ale životopisy "barcelonskej" sv. Eulálie sa objavili až v 7. storočí. Keďže sa nápadne podobali životopisu méridskej sv. Eulálie, ktorý bol napísaný 250 rokov predtým, je vážny dôvod predpokladať, že jestvovala iba méridská sv. Eulália a Barcelónci sa usilovali dať akési čestné občianstvo aj vo svojom meste tejto sympatickej svätici.