Bl. Klaudius (Claude) La Colombiére pochádzal z juhovýchodného Francúzska. Narodil sa 2. februára 1641 v Saint-Symphorien d´Ozon pri Lyone. Základné vzdelanie získal v dvoch jezuitských kolégiách v Lyone. Tam sa aj rozhodol, že vstúpi do rehole svojich učiteľov. Ale hoci jasne cítil rehoľné povolanie, musel prekonať veľký boj sám so sebou, kým toto povolanie naplno prijal.

Rehoľný život začal 25. októbra 1658. Po noviciáte dokončil štúdium filozofie a niekoľko rokov vyučoval na jezuitskom kolégiu Najsvätejšej Trojice v Lyone. R. 1666 ho predstavení poslali do Paríža na štúdium teológie. Kňazskú vysviacku prijal v apríli 1669. Po nej sa vrátil do Lyona, kde vyučoval tri roky na kolégiu a rok pôsobil ako kazateľ.

Keď sa blížil záver jeho duchovnej formácie, usiloval sa dosiahnuť čo najvyšší stupeň rehoľnej dokonalosti. V r. 1674, počas tzv. tretej probácie pred poslednými rehoľnými sľubmi, urobil so súhlasom spovedníka osobitný sľub, ktorým sa zaviazal k dokonalému plneniu rehoľných stanov a pravidiel. A ako ukázal jeho ďalší život, tento sľub aj plnil. Pritom nebolo badať nijakú ťažkopádnu úzkostlivosť, aká by sa mohla prejaviť pri takom vážnom záväzku, ale skôr bolo vidno pri jeho dokonalom plnení rehoľných povinností akúsi povznášajúcu eleganciu.

Dôležitou etapou jeho života bol krátky pobyt v Paray-le-Monial, kde sa r. 1674 stal predstaveným jezuitského kolégia. V tom istom čase žila v ženskom kláštore rehole Navštívenia Panny Márie rehoľníčka Margita Mária Alacoque obdarená mimoriadnymi duchovnými zážitkami. Z nich najznámejšie sú zjavenia Božského Srdca Ježišovho, ktoré sa stali východiskom verejnej úcty Božského Srdca v Cirkvi.

Keď sa sestra Margita Mária zdôverila so svojimi omilosteniami, narazila na nepochopenie a na nedôveru. Obozretnosť jej spolusestier a predstavených bola namieste, ale prejavy nedôvery voči mystičke zachádzali neraz priďaleko a boli pre ňu utrpením. No v jednom zjavení dostala prisľúbenie, že jej príde na pomoc Kristov verný služobník a priateľ. A týmto Kristovým priateľom bol páter Klaudius La Colombiére. On viedol sestru k úplnému sebaobetovaniu, on sa pričinil o jej pochopenie zo strany spolusestier a predstavených, on sa zaslúžil o rozšírenie úcty a zmierujúcich pobožností k Božskému Srdcu. Sám sa zasvätil ako zmierna obeta Božskému Srdcu v piatok po oktáve sviatku Božieho tela (21.júna) r.l675.

Od r. 1676 pokračovali v šírení úcty Božského Srdca z Paray-le-Monialu ďalší kňazi jezuitskej rehole. Pátra La Colombiéra poslali predstavení do Londýna ako kazateľa vojvodkyne z Yorku, Márie Beatrice z Modeny (d'Este), manželky yorského vojvodu Jakuba, ktorý sa neskôr stal anglickým kráľom.

Po predchádzajúcich prenasledovaniach katolíkov bolo vtedy v Anglicku obdobie pomerného pokoja. Preto páter Klaudius mával kázne aj pre širší okruh poslucháčov, prípadne poslucháčok. Pod vplyvom jeho slov mnohé dámy z anglických šľachtických rodín odchádzali do Francúzska a vstupovali do kláštorov. On sám organizoval ženské rehoľné spoločenstvo v Londýne. O tom však nemali úrady vedieť. Horlivého jezuitu prezradil istý odpadnutý kňaz. Pretože sa vtedy znovu zostrila protikatolícka nálada pod vplyvom kampane vyvolanej okolo tzv. Oatesovho sprisahania, pátra La Colombiéra uväznili 24. novembra 1678. Keďže vo vlhkom a studenom väzení vážne ochorel, sudca ho po intervencii francúzskeho vyslanca kázal prepustiť a vypovedal ho z Anglicka.

Páter prišiel do Paríža v polovici januára 1679. No aj pomerne krátky, poldruhamesačný pobyt v anglickom väzení mu celkom podlomil zdravie. Predstavení mu skúšali zlepšiť zdravotný stav vo viacerých domoch, až ho v auguste 1681 znovu určili do Paray-le-Monialu. Sestra Margita Mária mu oznámila, že tam má dokončiť životnú obetu. Zomrel 15. februára 1682 vo veku 41 rokov.

Pochovali ho v kaplnke jezuitského kláštora. Pred zrušením jezuitskej rehole preniesli r. 1763 jeho telesné pozostatky do kláštora sestier Navštívenia. Po obnovení jezuitského kláštora v Paray-le-Moniale ich v r. 1873 preniesli do jezuitského kostola.

Božieho služobníka Klaudia La Colombiéra vyhlásil za blahoslaveného pápež Pius XI. v júni 1929.