Tento svätec pochádzal z poprednej ecuádorskej rodiny. Narodil sa 7. novembra 1854 v meste Cuenca. Pri krste dostal meno František (Francisco).

Keď rehoľníci školskí bratia otvorili r. 1863 v Cuenke školu, 9-ročný Francisco patril medzi prvých žiakov. Obľúbil si svojich učiteľov a oni si ho obľúbili tiež pre jeho usilovnosť, nábožnosť a zdvorilosť. Preto nikoho nemuselo prekvapiť, keď po prekročení trinásteho roku prosil rodičov o dovolenie, aby smel vstúpiť do rehole svojich učiteľov.

Jeho rodičia boli dobrí kresťania, ale keďže mali vyššie spoločenské postavenie, chceli, aby ich syn šiel radšej do diecézneho seminára, kde mal otvorenú cirkevnú kariéru a mohol sa s nimi ľahšie stýkať. František poslúchol a šiel do seminára. Ale tam sa mu tak zhoršilo zdravie, že ho po troch mesiacoch poslali domov.

Doma sa mu zdravie zlepšilo. Medzitým jeho otec služobne odcestoval do peruánskeho hlavného mesta Limy. František využil jeho neprítomnosť a od povoľnejšej matky dosiahol dovolenie odísť ku školským bratom. Dňa 24. marca 1868 prijal rehoľné rúcho a s ním aj rehoľné meno Michal (Miguel).

Po noviciáte ho predstavení v r. 1869 preložili do hlavného mesta Quita, kde takmer 40 rokov slúžil na povzbudenie tak slovom ako príkladom, tak nevšednými vedomosťami ako aj kresťanskými čnosťami. Mal veľké pedagogické schopnosti; zostavil niekoľko učebníc, najmä gramatiky a čítanky španielskej (kastílskej) reči, viacero náboženských kníh a dobre vypracovaný katechizmus.

Z cudzích rečí sa dobre naučil po anglicky a francúzsky. Predovšetkým však bol uznávaným odborníkom v španielčine, začo mu udelili členstvo v Španielskej akadémii. Toto členstvo mu uznala aj Francúzska akadémia. Venezuelská akadémia zas ho vymenovala za svojho korešpondujúceho člena.

Vysoká odbornosť, akademická činnosť a prejavované pocty mu však nijako nebránili v jeho obľúbenom zamestnaní, ktorým bolo pripravovanie detí na prvé sv. prijímanie. Tejto práci sa venoval s veľkým záujmom a zápalom, ako rád spomínal neskorší quitský arcibiskup, prvý ecuádorský kardinál Carlos Maria de la Torre. Aj jeho pripravoval svätý Brat Miguel na prvé stretnutie s eucharistickým Kristom.

V r. 1907 ho predstavení poslali do Belgicka, kde bolo vtedy prechodne generálne ústredie rehole. Tam mal vo väčšom pokoji pracovať na úprave školských príručiek. Ale zo zdravotných dôvodov musel odísť do Španielska, kde býval vo formačnom dome rehole v mestečku Premié de Mar. Tam aj niekoľko mesiacov vyučoval. Ale napokon mu celkom vypovedalo zdravie. Zomrel 9. februára l910.

Pochovali ho v Španielsku. Ale Ekvádorčania ho chceli mať doma. Jeho telesné pozostatky previezli v čase španielskej občianskej vojny (1936-39) a uložili ich v krypte v quitskom predmestí Magdalena. Tam putujú k jeho hrobu mnohí veriaci.

K stému výročiu jeho narodenia v r. 1954 mu ekvádorská vláda dala postaviť veľký pomník na jednom z hlavných námestí mesta Quita.

Brata Michala Febres Cordera vyhlásil za blahoslaveného pápež Pavol VI. v októbri 1977 a za svätého pápež Ján Pavol II. v októbri 1984.