Podobne ako v niektorých iných prípadoch kresťanského dávnoveku, aj v úcte sv. Sergeja sa vyskytli historické nedôslednosti a zámena osôb. Tak o údajnom svätom pustovníkovi a mučeníkovi Sergejovi, ktorý sa na kresťanskom západe uctieva 24. februára, svätopisecké pramene na východe celkom mlčia, hoci mal žiť a podstúpiť mučeníctvo v meste Cézarei v Kapadócii, kde bolo východné kresťanstvo veľmi živé.

Oproti tomu bola tak na východe ako aj na západe už v staroveku rozšírená úcta k mučeníkom Sergejovi a Bakchovi. Zachovali sa ich životopisy v rozličných rečiach, hoci čiastočne znehodnotené chybnými historickými údajmi so zámenou miest a osôb.

Po porovnaní užitočných údajov možno pripustiť, že Sergej a Bakchus boli vojaci, azda aj dôstojníci v sýrsko-eufratskej oblasti (terajšia severná Sýria a juhovýchodné Turecko) za čias cisára Maximína Daju (307-313). V tom období sa už na väčšine rímskeho územia skončilo prenasledovanie kresťanov. No na východe ešte doznievalo a malo početné obete. Medzi ne patrili aj Sergej a Bakchus.

Obidvoch najprv vyšetrovali a mučili. Bakchus zomrel už pri ukrutnom bičovaní. Sergej prežil týranie a dlhý bolestivý pochod s klincami vnútri obuvi. Napokon ho sťali. Miestni kresťania ho pochovali a postavili nad jeho hrobom malú kaplnku. Po vyhlásení náboženskej slobody (v r. 313) uložili jeho telesné ostatky do veľkého kostola, ktorý postavili v blízkosti miesta jeho umučenia.

K rozvoju úcty sv. Sergeja nepochybne prispela veľkolepá bazilika, ktorú na začiatku 5. storočia dal postaviť na jeho počesť hierapolský biskup Alexander. Svätyňa sa stala cieľom pútí i zo vzdialených krajov. Cisár Justinián dal okolo nej vybudovať opevnenú osadu s vodovodom, ktorú nazval podľa svätca Sergiopolis. Povesť o mnohých zázrakoch a o bohatých daroch svätým sa rozšírila aj na západ. Medzi votívnymi darmi v bazilike boli okrem iného dva zlaté kríže a zlatá paténa, ktoré venoval chrámu perzský král Kosroe II.

Úcta sv. Sergeja sa rozšírila najmä na Blízkom a Strednom východe. Zdedili ju aj východní Slovania, najmä Rusi, kde je veľmi rozšírené meno tohto sv. mučeníka. Na kresťanskom západe sa úcta sv. Sergeja uchytila viac v stredomorských krajinách. V Taliansku sa pomerne dosť používa jeho meno v potaliančenej podobe Sergio.

Kvôli úplnosti treba však pripomenúť, že sviatok tohto Sergeja i jeho spoločníka Bakcha sa uvádza tak vo východných ako aj v západných zoznamoch svätých na deň 7. októbra. Tu ho spomíname preto, aby sme namiesto historicky pochybnej osobnosti oboznámili ctiteľov sv. Sergeja so svätcom toho mena, ktorý hrdinským utrpením za vieru vyvolal zaslúženú ozvenu obdivu a úcty.