Staré životopisy vravia, že tento Simeon bol syn Kleofáša a jeho manželky Márie, ktorá stála s inými ženami pod Ježišovým krížom. Keďže Jánovo evanjelium označuje Máriu Kleofášovu ako sestru Ježišovej Matky (Jn 19,25), Simeon bol príbuzným Ježiša Krista, azda bratancom alebo ešte skôr prebratancom. Totiž obidve spomínané Márie iste neboli vlastné sestry, lebo ani v dávnych Časoch nebývali v rodine dve sestry alebo dvaja bratia s tým istým menom. Mohli byť švagriné alebo sesternice. Slová "brat" a "sestra" sa vo Svätom písme používajú na označenie rozličných príbuzenských vzťahov.

Po mučeníckej smrti prvého jeruzalemského biskupa apoštola Jakuba Mladšieho r. 62 Simeon sa stal jeho nástupcom. Keď sa rímske vojsko chystalo obliehať Jeruzalem, Simeon sa aj s veriacimi uchýlil do mesta Pelly za Jordánom. Tak unikol aj pohonu na Dávidových potomkov, ktorý nariadili rímski cisári Vespazián (vládol v r. 69-79) a Domicián (81-96).

Keď sa kresťania vrátili z Pelly do zničeného Jeruzalema, Simeon sa usiloval znovu organizovať život kresťanského spoločenstva. Keďže bol rozvážny a pokročilý v rokoch, prejavovali mu úctu aj nekresťania. Až keď za cisára Trajána (98-117) vypuklo prenasledovanie kresťanov, niektorí neprajníci ho udali úradom ako významného kresťana a Dávidovho potomka.

Prenasledovatelia dlho mučili a napokon ukrižovali 120-ročného biskupa. Bolo to pravdepodobne v r. 107. Priatelia i nepriatelia obdivovali jeho statočné znášanie múk.

Úcta sv. Simeona Jeruzalemského sa šírila najprv na kresťanskom východe, no v 9. stor. prenikla aj na západ. Avšak kým v latinskej cirkvi je jeho sviatok 18. februára, grécka cirkev si ho pripomína 27. apríla, príp. aj 17. septembra.