Sv. Školastika bola rodná sestra sv. Benedikta z Nursie (Norcia) v strednom Taliansku. Narodila sa okolo roku 480. Už od detstva sa celkom zasvätila Bohu. Niektoré neskoršie životopisy o nej hovoria, že založila a viedla ženské kláštory podobne ako jej brat Benedikt mužské. Ale o tom sa nezachovali nijaké spoľahlivé správy.

Isté je, že v posledných rokoch svojho života žila Školastika ako mníška v blízkosti veľkého kláštora Montecassino, kde pôsobil jej brat. Raz do roka ho navštevovala. Stretali sa v malom domci, ktorý bol pri vchode do montecassinského opátstva. Benedikta pri takomto stretnutí vždy sprevádzal jeden z mníchov. Keďže obidvaja súrodenci sa v živote starali predovšetkým o duchovné veci, aj rozhovory viedli v takom duchu.

Posledné Školastikino stretnutie s Benediktom sa uskutočnilo krátko pred jej smrťou. Podrobnejšie o ňom hovorí sv. Gregor Veľký (604) v životopise sv. Benedikta.

Benediktova sestra azda cítila, že sa blíži koniec jej života a že sa na tomto svete s bratom už nestretnú. Preto predlžovala návštevu, až sa zvečerilo. Benedikt chcel odísť, aby bol pred nocou v kláštore, ako to vyžadovali rehoľné pravidlá. Ale sestra ho prosila, aby ešte zostal. Keď nechcel, Školastika vrúcnou modlitbou prosila o Boží zásah. Tu sa nečakane prihnala silná búrka, takže Benedikt sa nemohol vrátiť do kláštora. Vyčítal sestre, čo urobila. Odpovedala mu, že iba prosila Boha o pomoc, ktorú jej brat odmietal. A Boh ju vyslyšal. Vtedy Benedikt ustúpil a dvaja svätí súrodenci pokračovali v duchovnom rozhovore po celú noc. Ráno sa rozišli.

O tri dni neskôr mal Benedikt videnie, v ktorom videl dušu svojej sestry v podobe holubice vystupovať do neba. S radosťou to oznámil svojim bratom mníchom a modlitbou a spevmi ďakoval Bohu za preukázanú milosť. Potom nakázal mníchom, aby priniesli mŕtve telo jeho sestry a uložili ho v hrobe, ktorý mal pripravený pre seba. Tak sa aj stalo. Keď neskôr zomrel Benedikt, mnísi ho pochovali vedľa sestry. Nad ich hrobmi je hlavný oltár montecassinskej baziliky.

Svätá Školastika sa uctieva ako patrónka benediktínskych rehoľných sestier, ako orodovníčka za užitočný dážď a ako ochrankyňa pred bleskom.