Hlavný sviatok najväčších apoštolov Petra a Pavla je 29. júna. V ten deň im venujeme pozornosť aj v životopisnom kalendári. Okrem toho sú však v liturgickom roku dva menšie sviatky venované týmto apoštolom. 25. januára je to sviatok Obrátenia sv. Pavla, v ktorom si Cirkev pripomína významnú udalosť dôležitú nielen pre osobný život apoštola národov, ale aj pre dejiny Cirkvi. 22. februára si zas Cirkev uvedomuje mimoriadnu hodnosť, ktorú zveril sv. Petrovi Ježiš Kristus na zachovanie viery a jednoty božieho ľudu.

Teda dnešný sviatok sa nevzťahuje na nijaký hmotný stolec, ale na hodnosť, funkciu, ktorou sa stal svätý Peter hlavou apoštolského zboru a hlavou Cirkvi. V tomto zmysle písal severoafrický biskup sv. Cyprián v 3. storočí: "Je jeden Boh, jeden Kristus, jedna Cirkev a jeden stolec (cathedra) založený na Petrovi Kristovým slovom" (Ep. 43,5). Podobne sa vyjadril iný starokresťanský autor: "V meste Ríme bol zverený prvému Petrovi biskupský stolec, na ktorom sedel Peter, hlava všetkých apoštolov,... a týmto jedným stolcom sa zachováva jednota všetkých" (De Schismate Donatistarum, II, 2; PL 11,947). Teda slovami "Petrov stolec" (cathedra Petri) sa označuje ustanovizeň prvenstva a jednoty v Cirkvi.

Sviatok stolca sv. Petra sa slávil v Cirkvi už v 4. storočí a to 22. februára. Podľa tradície to bol deň, v ktorom sa sv. Peter ujal spravovania rímskeho biskupstva. Neskôr sa z praktických dôvodov (aby sa vyhlo pôstnemu obdobiu) preložil sviatok "rímskeho stolca sv. Petra" na 18. januára. Ponechal sa i 22. február, ale ako menej významná pripomienka "antiochijského stolca sv. Petra" na pamiatku pôsobenia sv. Petra v Antiochii. Liturgická obnova po 2. vatikánskom koncile odstránila túto dvojitosť a znovu uviedla pôvodný jediný sviatok "stolca sv. Petra" na deň 22. februára.