4. februára
SV. VERONIKA
(1. stor.)

Ide o ženu, ktorú predstavuje Šieste zastavenie Krížovej cesty, ako podáva zmučenému Ježišovi šatku, aby si ňou utrel spotenú a zakrvavenú tvár. Táto sympatická osoba sa od neskorého stredoveku stala námetom mnohých obrazov.
Čo o nej vieme?
Evanjeliá ani iné novozákonné spisy o nej nehovoria. Jej meno sa objavuje až v apokryfných (nepravých) "Pilátových skutkoch", ktorých najstaršia časť siaha do 2. storočia.
Podľa spomínaného apokryfu žena sa nazývala Beroniké. Udajne to bola tá istá žena, ktorú Kristus uzdravil z krvotoku, ako o tom hovoria evanjeliá. Podľa apokryfu táto žena svedčila pred Pilátom o zázraku, ktorý na nej vykonal Kristus, ale Židia ju umlčali.
O "Veronikinej šatke" je veľa verzií, a to tak o jej vzniku, ako aj o jej putovaní po rozličných miestach kresťanského sveta. Niektorí myslia, že meno Veronika vzniklo z pomenovania šatky "vera ikona", t. j. "pravý obraz"' (Krista). Ale toto vysvetlenie je málo podložené. Takisto sa historicky nedá podoprieť pravosť ani jednej z "Veronikiných šatiek", ktoré sa nachádzajú na rozličných miestach.
Najstaršie kresťanské podanie hovorí najviac v prospech uzdravenej krvotokej ženy Beroniké. Starokresťanský historik Euzébius (3 .-4. stor.) spomína súsošie tejto ženy s Ježišom Kristom v Cézarei Filipovej, odkiaľ údajne pochádzala. Avšak jej spojenie s "Veronikinou šatkou" sa nedá historicky overiť.

Životopisy svätých sú spracované z knihy:
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Tatran Bratislava 1992.

Počet prístupov na stránky Životopisov svätých: (od 8. júla 2002)