Podobne ako sv. Šebastián i svätá Agnesa Rímska patrila medzi veľmi obľúbených a uctievaných svätých rímskej Cirkvi. Jej úcta sa už v prvej polovici 4. storočia rozšírila na Západe a čoskoro prenikla aj na Východ. Západná Cirkev zaradila jej meno medzi významných svätých uvádzaných v kánone (eucharistickej modlitbe) svätej omše.

Napriek veľkej obľube a úcte sa však nezachovalo veľa historických údajov o živote tejto svätice. Sčasti to možno vysvetliť tým, že Agnesa zomrela veľmi mladá, asi dvanásťročná. Život 12-ročného dievčaťa nemohol ešte vzbudiť väčšiu pozornosť medzi súčasníkmi. Pozornosť vyvolala až záverečná epizóda jej krátkeho života - jej hrdinská smrť. Okrem toho v období prenasledovaní, keď kresťania často zápasili o holú existenciu, neboli podmienky na vypracovanie a uchovávanie historických dokumentov. Významnejšie udalosti sa zachovávali v ústnom podaní; písomne sa zachytili až neskôr, v období pokoja. Pravda, treba pripustiť, že pri ústnom podávaní správ sa do nich primiešali rozličné fantastické doplnky, ktoré bolo niekedy ťažké odlíšiť od historickej skutočnosti.

Kedy žila a zomrela sv. Agnesa?

Po uvážení všetkých údajov, ktoré sú k dispozícii, sv. Agnesa zomrela mučeníckou smrťou niekedy v rokoch 258-59, v prenasledovaní za cisára Valeriána. Podľa tradície zachytenej v najstarších životopisoch bola Agnesa veľmi pôvabná. Keď dospievala, začali sa o ňu zaujímať mnohí mládenci, no ona ich odmietla. Pravdepodobne chcela žiť v Bohu zasvätenom panenstve. Istého pohanského mladíka jej odmietnutie tak urazilo, že udal mladistvú Agnesu cisárskemu súdu ako kresťanku. Agnesa však bola ešte mladá na to, aby mohla byť podľa rímskych zákonov súdená. Preto sudca jednoducho nariadil, aby ju dali do nevestinca, kde mali toto ušľachtilé dievča morálne zlomiť. Agnesa však tak statočne bránila svoje panenstvo, že ju napokon sudca dal sťať.

Mravná sila tohto pekného dievčaťa a jeho neochvejnosť pri vyznávaní viery veľmi zapôsobili na ľudí, takže mladá mučenica sa čoskoro stala predmetom živej úcty v ľude i v cirkevnej liturgii. Okolo jej hrobu pri rímskej Via Nomentana vznikli katakomby a po ukončení prenasledovaní i veľkolepá bazilika, ktorú dal postaviť cisár Konštantín Veľký na žiadosť svojej dcéry Konštantíny. Pápež Honorius I. (625-638) prebudoval baziliku na dnešnú podobu. Neskôr vznikol v Ríme ďalší kostol zasvätený sv. Agnese, a to na terajšom námestí Piazza Navona, na mieste niekdajšieho Domiciánovho štadióna, kde údajne sv. Agnesa podstúpila mučenícku smrť. Pôvodný kostol bol obnovený v 12. storočí. Dnešnú podobu mu dali slávni stavitelia Rainaldi a Boromini v 17. stor.

Sv. Agnesa Rímska sa dodnes uctieva ako vzor hrdinskej nevinnosti a ochrankyňa dievčat.

V bazilike sv. Agnesy na rímskej Via Nomentana sa každoročne na sviatok sv. Agnesy, čiže 21. januára, pri slávnostných bohoslužbách požehnávajú dva baránky, ktoré sa potom darujú pápežovi. Z vlny týchto baránkov sa tkajú zvláštne pásy, palia, ktoré Svätý otec odovzdáva novým arcibiskupom ako odznak ich úradu. Požehnanie mladých baránkov v bazilike sv. Agnesy súvisí pravdepodobne s ich latinským pomenovaním (baránok sa latinsky nazýva "agnus"), ako aj s ich symbolikou. Baránok je totiž symbolom nevinnosti a zároveň i symbolom Božieho Baránka - Ježiša Krista. Preto je veľmi vhodný na vyjadrenie Agnesinej nevinnosti zasvätenej Ježišovi Kristovi.