Blahoslavená Alexia Le Clerc pochádzala z Lotrinska, terajšieho severovýchodného Francúzska. Narodila sa v meste Remiremonte 2. februára 1576.

Mladá Alexia bola veľmi živá a veselá; preto mala mnohých priateľov, s ktorými sa rada zabávala. Avšak keď dosiahla 20 rokov, na podnet osobitnej Božej milosti sa rozhodla zmeniť život a zasvätiť sa Bohu sľubom čistoty. Božia prozreteľnosť jej dala duchovného vodcu v osobe sv. Petra Fouriera, ktorý bol v tom čase farárom v mestečku Mattaincourt.

Alexia chcela žiť Bohu zasväteným životom, ale netúžila vstúpiť do žiadnej z jestvujúcich reholí. V modlitbách o Božiu pomoc pri rozhodovaní sa jej nástojčivo hlásila myšlienka založiť pre dievčatá dom, kde sa budú učiť a kde budú konať všetko dobré. Po dohovore s Petrom Fourierom na Vianoce 1597 začala spolu so štyrmi družkami svoj apoštolát: bezplatné vyučovanie chudobných dievčat. V nasledujúcom roku mohla otvoriť prvú školu v Poussey. Toulský biskup schválil prvý návrh rehoľných stanov, ktorý zostavil Peter Fourier. Tak vznikla rehoľná spoločnosť Notre Dame.

V r. 1599 sa päť rehoľníčok presťahovalo do Mattaincourtu. Pracovali tak úspešne, že viaceré mestá žiadali, aby sa usadili aj u nich. V r. 1603 schválil ich inštitút lotrinský kardinál legát a v rokoch 1615 a 1616 pápež Pavol V.

Medzitým Peter Fourier zápasil s rímskymi cirkevnými úradmi o definitívnu podobu rehole. Bolo to ťažké obdobie pre neho i pre Alexiu. No tá prijímala všetky skúšky s odvahou a dôverou v Božiu pomoc. K tomu povzbudzovala aj spoločníčky, lebo bola presvedčená, že konajú Božie dielo. Pochopila tiež dôležitosť pokánia pre záchranu duší. Preto k učiteľskej službe a k intenzívnemu duchovnému životu pridala prísne pôsty a hojné skutky kajúcnosti.

Konečne v novembri 1617 bol založený prvý oficiálny kláštor rehole s klauzúrou. Alexia Le Clerc so spoločníčkami začala úradný noviciát a prijala rehoľné meno Mária Terézia Ježišova. V nasledujúcom roku zložila rehoľné sľuby. Nato ju spoločníčky zvolili za generálnu predstavenú, ktorou bola do decembra 1621.

Alexia sa vyznačovala svedomitým zachovávaním mlčania, poníženosťou, veľkou láskou k chudobným, pevnou vierou a vytrvalosťou v mnohých súženiach. Oddane sa venovala vyučovaniu v škole. Okrem toho však veľa času a síl venovala chudobným. Keď pôsobila v Nancy, vyhľadávala najchudobnejšie štvrte a v nich baraky, kde sa tiesnili špinaví a chorí ľudia. Tam rozdávala pokrmy, obväzovala rany, tešila a vlievala balzam útechy do utrápených sŕdc. Do svojich požehnaných bielych rúk brala chrastavé hlavičky detí, umývala ich, čistila a obväzovala. Medzi týmito nešťastníkmi chodila ako dobrá, milujúca matka.

Vyčerpaná nadmernou námahou Alexia Le Clerc zomrela 46-ročná 9. januára 1622 vo svojom kláštore v Nancy.

Konečné schválenie udelil reholi v r. 1628 pápež Urban VIII. Jej úradný názov je: Kanonisky sv. Augustína rehole Notre Dame. Kanonisky sa nazývajú preto, lebo sa chórove modlia cirkevné hodinky (breviár). Ľudove sa nazývajú jednoducho "notredamky".

Ich spoluzakladateľku Alexiu Le Clerc vyhlásil za blahoslavenú pápež Pius XII. v máji 1947. Po 2. vatikánskom koncile sa ňou založená rehoľa zaoberá všetkými dostupnými formami apoštolátu.

Kláštory rehole Notre Dame boli do 2. vatikánskeho koncilu samostatné. V r. 1963 sa zjednotili do jednej únie pod vedením spoločnej generálnej predstavenej.