V nedeľu 14. septembra 1975 sa konala v Ríme jedna z veľkých slávností vtedajšieho Svätého roku. Bol pekný slnečný deň a námestie sv. Petra sa zaplnilo návštevníkmi z celého sveta. Bolo medzi nimi vyše 20 000 pútnikov a turistov zo Spojených štátov amerických, ktorí chceli byť prítomní na svätorečení prvej Američanky - Alžbety Anny Setonovej. Na slávnostnej svätej omši, ktorú na svätopeterskom námestí slúžil pápež Pavol VI., sa zúčastnila i delegácia americkej episkopálnej cirkvi, ktorú tvorili dvaja biskupi a farár kostola, v ktorom bola nová svätica pred dvesto rokmi pokrstená; pochádzala totiž z nekatolíckej - episkopálnej rodiny. Celú slávnosť zachytávala a ešte ten istý deň reprodukovala na severoamerickom kontinente americká televízna spoločnosť NBC.

Prečo toľká pozornosť a sláva?

Mohli k nej viesť viaceré dôvody, ale medzi nimi nie na poslednom mieste bol ten, že išlo o obdivuhodnú ženu, ktorá si celoživotným ľudským a kresťanským hrdinstvom zaslúžila túto najvyššiu poctu.

Svätá Alžbeta Anna Bayley-Setonová sa narodila 29. augusta 1774, teda dva roky pred vyhlásením americkej nezávislosti, ako druhá dcéra známeho chirurga Richarda Bayleyho. O tri roky sa narodila Bayleyovcom tretia dcéra, ale matka troch dievčat prežila iba o niekoľko dní tento pôrod. Dievčatá osireli. Otec sa síce o rok znovu oženil, ale jeho nová, iba 19-ročná manželka im nikdy nevedela nahradiť ich vlastnú matku. Mladšia Alžbetina sestra bola od narodenia slabá a čoskoro zomrela. Alžbeta so staršou sestrou, ktorá sa volala Mária, bývala najprv v penzionáte a neskôr dlhší čas u dobrého strýka Viliama, ktorý bol farmárom neďaleko New Yorku.

Roku 1790 sa vydala Alžbetina sestra Mária a o štyri roky neskôr uzavrela manželstvo aj 20-ročná Alžbeta. Jej manželom sa stal 25-ročný newyorský obchodník Viliam Seton. Rok po svadbe sa mohli mladomanželia tešiť svojmu prvému dieťaťu; bola to dcéra Anna Mária. V ďalších rokoch sa im narodili ešte štyri deti: dvaja chlapci - Viliam a Richard a dve dievčatá - Katarína a Rebeka. No otec Viliam sa dlho netešil zo svojich detí. Postihla ho ťažká tuberkulóza. Jeho celkový stav zhoršili aj finančné ťažkostí. Krátko po narodení poslednej dcéry odišiel na radu lekárov s celou rodinou do Talianska, kde však o pol druha mesiaca zomrel 27. decembra 1803.

29-ročná Alžbeta ostala s deťmi niekoľko mesiacov v Taliansku. Tu sa prostredníctvom svojich známych, ktorí boli dobrými katolíkmi, bližšie oboznámila s katolíckou Cirkvou. Zaujali ju najmä tri veci: viera v Kristovu prítomnosť v Eucharistii, úcta Panny Márie a apoštolský pôvod katolíckej Cirkvi. V júni 1804 sa Alžbeta i s deťmi vrátila do Spojených štátov. 0 necelý rok neskôr, 14. marca 1805, sa stala katolíčkou. Všetci príbuzní odsudzovali tento jej krok, ba niektorí z nich sa k nej začali správať celkom nepriateľsky. Opustená Alžbeta odišla s deťmi do mesta Baltimore, ktoré bolo vtedy strediskom severoamerických katolíkov. Tu sa usadila v malom dome pri novom kostole Panny Márie, kde založila rodinnú školu pre dievčatá. Prvými žiačkami boli jej tri dcéry a štyri iné dievčatá.

Alžbeta bola nadpriemerne inteligentná a mimoriadne citlivá pre potreby druhých. Preto čoskoro vybadala veľké úlohy, ktoré bolo treba zvládnuť na poli výchovnej a charitatívnej činnosti v rozvíjajúcej sa krajine. Zároveň si uvedomila, že na takéto úlohy nemôže ani zďaleka stačiť sama, ba ani s menšou skupinou obetavých spolupracovníčok. Bolo potrebné veľké a dobre organizované spoločenstvo veľkodušných osôb celkom zasvätených Bohu a kresťanskej dobročinnosti. A tak podľa ideálov sv. Vincenta de Paul vznikla rehoľná spoločnosť Milosrdných sestier sv. Jozefa, ktorá bola prvou rehoľnou spoločnosťou, čo vznikla na severoamerickej pôde. 2. júna 1809 zložilo päť dievčat sľuby nového rehoľného združenia. O neja-ký Čas sa Matka Alžbeta Anna Setonová, ktorá bola matkou v dvojitom zmysle slova, presťahovala so svojimi deťmi i s novou rehoľnou rodinou do Emitsburgu. Tam založila prvú katolícku farskú školu Spojených štátov amerických. Jej žiakmi boli deti chudobných rodín, ktoré vyžadovali zvýšenú starostlivosť. V prvých rokoch mala Matka Setonová pri sebe s dovolením arcibiskupa aj svoje dorastajúce deti. Dve z jej dcér sa chceli pripojiť k matke v novej reholi, ale zomreli prv, ako mohli uskutočniť tento úmysel.

Životom ťažko skúšanú hrdinskú matku nezlomila ani strata dcér, ba ani zármutok, ktorý jej spôsoboval jeden jej nevďačný svojhlavý syn. Vytrvalo viedla po dvanásť rokov rozvíjajúce sa rehoľné spoločenstvo a obetavo vypomáhala všade, kde bolo treba. Jej veľkou posilou bola neochvejná odovzdanosť do Božej vôle vo všetkom, čo ju v živote stihlo. Námahou a ťažkou chorobou (pravdepodobne tuberkulózou) vyčerpaná zomrela 4. januára 1821 vo veku necelých 47 rokov.

Rehoľné združenie, ktoré založila Matka Alžbeta Anna Setonová, sa čoskoro rozšírilo v Spojených štátoch i v Kanade a vykonalo veľa na sociálnom a charitatívnom poli. Neskôr sa z neho vytvorila akási rehoľná konfederácia, do ktorej patrilo v čase svätorečenia zakladateľky 7 500 rehoľných sestier. A ich záslužná práca bola jednou z príčin, prečo malo svätorečenie ich obdivuhodnej Matky taký veľký ohlas nielen v Ríme, ale i v sekularizovanej Severnej Amerike.

Newyorský arcibiskup kardinál Terence Cooke takto komentoval svätorečenie Alžbety Anny Setonovej: "V Alžbete Setonovej máme sväticu pre naše časy. V Alžbete Setonovej máme ženu viery pre túto našu podobu pochybovačnosti a neistoty. V Alžbete Setonovej máme ženu nádeje pre dobu chladu a rozbrojov. V Alžbete Setonovej máme ženu nádeje pre dobu krízy a znechutenia. Vďaka Bohu za túto dcéru New Yorku, za túto silnú ženu Božej Cirkvi!"